Dnes je nedeľa 20. októbra 2019. Sviatok má Vendelín zajtra má sviatok Uršula .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
Poďakovania

    


Domovská stránka
KOŠICKÝ VEČER: História: V komforte štátnej nemocnice bolo radosťou stať sa pacientom Formátovať pre tlač

19 marec 2012    

UVEREJNENÉ: 16.03.2012
Autor: Soňa Makarová,
HISTÓRIA

Starostlivosť o chorých a trpiacich a vývoj zdravotníctva v Košiciach od jeho začiatkov v 13. storočí (7.časť)

      Kým na terajšej Rastislavovej ulici nepostavili polovicu pavilónov budúcej štátnej nemocnice a neotvorili ich v roku 1924, slúžila zdravotníctvu provizórna nemocnica v polepšovni na Komenského ulici. Z apríla 1919 sa datuje prvá a najstaršia operácia v tejto nemocnici. Bola to operácia slepého čreva a vykonal ju MUDr. Jozef Uram. Bol priekopníkom na poli našej chirurgie, rovnako ako jeho otec, košický rodák Rehor Uram - Podtatranský, národovec, spisovateľ, učiteľ, autor slovenských učebníc, významná osobnosť slovenských dejín, bol priekopníkom na poli národného povedomia, čo vyjadruje aj jeho prímenie Podtatranský. Podľa neho pomenovali jednu z košických ulíc.
Slúžila všetkým
      Ošetrenie v nemocnici v polepšovni okrem raneným vo vojne poskytovali Košičanom a okoliu. Dosť často ho využívali z Ťahanoviec aj z okolia Hornádu v čase poľnohospodárskych prác, keď sa chlapi poranili kosou, privalil ich konský povoz, strom v lese. Ťahanovčania si skracovali cestu do Košíc prebrodením cez Hornád na druhý breh aj s vozom a koňmi, čo sa nejednému stalo osudným. Podľa policajných hlásení bolo medzi gazdami dosť strelných zbraní, ktorými si neraz v hádkach vybavovali účty, tiež pravidlom na dedinských zábavách boli bitky, z ktorých priniesli na pleciach alebo priviezli na rebriniakoch do nemocnice dorezaných, dopichaných mladíkov, niekedy mŕtvych.
      Častými pacientmi boli ťahanovskí mladí muži, známi ako bitkári. Pre túto dispozíciu ich najímali ako - dnes by sme povedali - bodygardov, ktorí by mali zabrániť bitkám na verejných zhromaždeniach a snemoch najmä politických strán po roku 1918. Udalosťou, o ktorej sa dlho hovorilo, bolo zhromaždenie viacerých politických strán v roku 1922 v hoteli Schalkház na Námestí osloboditeľov (neskoršíhotel Slovan), na ktoré mal prísť aj predstaviteľ národniarov Andrej Hlinka. Po jeho príchode vlakom do Košíc ho vítali na železničnej stanici protestujúci demonštranti, takže sa očakával búrlivý priebeh zhromaždenia. Pred hotelom, ako napísal Slovenský východ „...vonku pred Schalkházom stáli žandári s bajonetmi...“ Vnútri v hoteli boli ochrancovia, ktorých v Ťahanovciach najali organizátori zhromaždenia. Vzápätí, ako sa Hlinka ujal slova, sa strhla taká mela, že dokaličených účastníkov zhromaždenia, žandárov aj ťahanovských bodygardov poodnášali do Všeobecnej nemocnice pár metrov od hotela a do nemocnice v polepšovni ich priviezla záchranka, vtedy poháňaná ešte štvornohou konskou silou.
Mesto splnilo sľub
      Po skončení vojny, rozpade monarchie stavbu štátnej nemocnice prevzal československý štát. Košičania sa zaujímali o priebeh výstavby a mesto sľúbilo, že v septembri roku 1923 sa dokončí jej polovica. V tom mesiaci mali byť komunálne voľby a politické strany pred nimi lákali voličov takými istými sľubmi. Nič pre to neurobili. Mesto ako garant stavby sľub dodržalo a deň po voľbách bola stavba dokončená. Potom sa už iba sťahovalo, dokončovali interiéry, zariaďovalo. Delegácia občanov sa bola poďakovať mešťanostovi Pavlovi Novákovi a magistrátu za novú nemocnicu a posťažovať na nesplnené sľuby poslancov, o čom priniesol správu Slovenský východ.
      24. júna 1924 slávnostne otvorili najväčšiu a najmodernejšiu nemocnicu na Slovensku so všetkým, čo k takejto udalosti patrí, aj s nastúpenou vojenskou jednotkou. Zo štrnástich pavilónov otvorili sedem so šesťsto lôžkami. Riaditeľom sa stal MUDr. Jozef Uram. Na rozdiel od Všeobecnej nemocnice na Námestí osloboditeľov, kde nebola do roku 1900 zavedená elektrina a až do roku 1907 ani vodovod, tu bol komfort. Svoj pavilón mala hospodárska správa a centrálne kancelárie, pre personál a primára bolo pripravené ubytovanie, strojovňa bola spojená s elektrárňou na výrobu vlastného prúdu, pri práčovni bola dielňa na opravu bielizne, nechýbali dezinfekčné miestnosti, pri kuchyni s najmodernejším vybavením bola aj pekáreň.
      Pýchou boli štyri chirurgické operačné sály, novinkou telefonické prepojenie medzi oddeleniami, toalety, kúpeľne s teplou a studenou vodou, pre pacientov, osobitne s pľúcnymi ochoreniami verandy pre slnečný kúpeľ. Komplex dotváral francúzsky park aj s cudzokrajnými drevinami, ovocné stromy a skleníky zásobovali kuchyňu.
      Po otvorení nemocnice chodili do nej úradné návštevy z ministerstiev, parlamentní poslanci, župní úradníci, aby sa na vlastné oči presvedčili, či je pravda, čo sa o tejto nemocnici píše. Ktorýsi pražský ministerský radca sa pre tlač vyjadril: „V takom komforte, aký je v košickej štátnej nemocnici, je radosť byť pacientom.“ Vo Všeobecnej nemocnici na Námestí osloboditeľov sa vytvoril Neuropsychiatrický ústav, ktorý nielenže nemal žiaden komfort, ale nevyhovoval pre duševne chorých ani pre lekárov a personál. Títo podľa odbornej tlače „... ako prvotriedni odborníci pomáhajú primitívnymi prostriedkami ústavu modernou vedou a humanitou“.


Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
   
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2016 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001