To, že umenie a kreativita dokáže liečiť, sa opäť potvrdilo pri ľuďoch trpiacich rôznymi duševnými chorobami. Spoznať vlastné emócie, trénovať sebamotiváciu či zvládať prácu vo väčšej skupine ich posledných 12 mesiacov učil projekt Čisté duše- Príroda a jej čaro pohľadom človeka trpiaceho duševným ochorením.

Duševné zdravie je považované za jednu z najcennejších vecí v živote človeka, mnohokrát je však vnímané ako úplná samozrejmosť. Avšak nie je to tak. Ľudia s duševným ochorením už tvoria početnú komunitu aj u nás. Nastavenie spoločnosti, ktoré stále vníma túto tému značne tabuizovane, však takýmto ľuďom neprospieva. Aj cez podobné projekty sa skúsení odborníci snažia, aby aj zdraví ľudia mohli nazrieť do života a sveta ľudí s duševným ochorením. Okrem   psychiatrickej a psychologickej  starostlivosti  je  pre  duševne  chorých  dôležitá  aj  podpora ostatných v oblasti prekonávania   spoločenskej   izolácie a   stigmatizácie.

Ako uviedla autorka projektu PhDr. Lucia Kleinová: „Psychické ochorenie môže stretnúť každého. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie každý štvrtý človek sa v priebehu svojho života stretne s duševnou poruchou. Jedným z cieľov tohto projektu bolo ukázať verejnosti, že duševné ochorenie  nebráni chuti tvoriť  a vytvárať niečo krásne a zaujímavé.“ 

Výsledkom dlhej práce je výstava 13 obrazov (vybraných z vyše 800 snímok), ktorá bude vo Výmenníku Važecká sprístupnená do 3. marca 2017.

Výpovede zúčastnených na projekte:

,,Blúdila som stratená a zúfalá v prebiehajúcich ročných obdobiach, neuvedomujúc si tu krásu a nádheru, ktorá ma obklopuje všade navôkol. Bola som zaslepená voči všetkej tej úžasnej prírode. Moja duševná choroba mi bránila zazrieť všetku tú krásu okolo mňa. Až jedného dňa prišiel pozitívny zvrat a zapojili ma do projektu. Opäť som vďaka šťastene, ktorá sa ku mne otočila tvárou, zažila neuveriteľný pocit radosti, šťastia a harmónie.“

,,Mne sa najlepšie fotilo v zimnom období. Pani zima vie nádherne umelecky tvoriť. Stromy sú pokryté zimnou prikrývkou, na oknách sú mrazom vytvorené krehké kvety. Zo striech visia ľadové cencúle. A pod nohami jemne vŕzga sneh. To všetko mi bolo doteraz z dôvodu mojej duševnej choroby odopreté, až projekt, do ktorého som bola zapojená, mi opäť ukázal nádheru tohto ročného obdobia. A tak som siahla po fotoaparáte, aby mne aj ostatným pomohol zvečniť tento pôvab a nostalgiu tohto zimného príbehu, ku ktorému sa už viem kedykoľvek vrátiť a spomenúť si na tento krásny a čarovný liečivý moment.“
 
,,Ja som nikdy nefotil, aj som sa bál, ale zvládol som to, moja fotka je aj na výstave. Pre mňa to znamená veľa, dokázal som niečo krásne urobiť. Niekedy si neverím, málokedy chodím vonku, ale keď sme fotili, tak sme sa aj prechádzali, bolo to super.“