COVID-19 - pre viac informácií kliknite tu
Dnes je pondelok 19. apríla 2021. Sviatok má Jela zajtra má sviatok Marcel .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
COVID-19
Všeobecné obchodné podmienky

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Nemocnica v médiách arrow Zdesenie, strach a syndróm topenia sa, taký je covid-19, hovorí sestra z prvej línie
Zdesenie, strach a syndróm topenia sa, taký je covid-19, hovorí sestra z prvej línie Formátovať pre tlač

15 február 2021    

Uverejnené: 12.02.202, Aktuality.sk
Autor: Robo Hakl

Nádych je podľa sestričky z infekčného covid oddelenia pre pacientov s touto chorobou dar. Ráno príde pacient po svojich a v priebehu pár hodín je na ARO.

Pomáhať pacientom v červenej zóne priamo na infekčnom covid oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach sa rozhodla 32-ročná sestrička Jana Peľová. Vymenila bezpečnú prácu na chirurgickom oddelení a od novembra minulého roka pôsobí v prvej línii. Považuje to za svoju misiu. Aj napriek mnohým smutným príbehom sa nájdu šťastné konce a táto skutočnosť jej dáva silu na ďalšiu prácu. 

Image

Ak sa niečo má stať, tak sa stane.

Sestrička s 10-ročnou praxou na viacerých oddeleniach dostala otázku od nadriadenej, či by nepomohla na infekčnom oddelení, kde ležia pacienti s covidom.
„Moja odpoveď bola okamžite áno. Žijem s mamkou, s ktorou sme sa o tom najprv rozprávali. Mala aj obavy. Sme veriaca rodina, povedala som si, že ak sa niečo má stať, tak sa stane. Moje povolanie som si vybrala práve preto, aby som pomáhala ľuďom,“ povedala pani Janka.
Dodržiava všetky nariadenia, predpisy a aj po viac ako trojmesačnej misii sa jej choroba vyhýba.

„Som rada, že som sa doteraz nenakazila a ani predtým, ako som nastúpila na oddelenie, som covid nemala. Nerátam už ani počet testovaní, či už PCR, alebo antigénových, ktoré som absolvovala. Ale nakaziť sa môže človek na akomkoľvek oddelení, mojím domovským oddelením je chirurgické, predtým som pôsobila aj na hematológii, všade sa to môže stať. To je riziko povolania, ktoré som si vybrala,“ hovorí.
Chorobu, akou je covid, do nástupu na infekčné oddelenie nepoznala. Prvý deň mala aj obavy, čo ju čaká. „Strach však nemôžete mať, pretože potom nemôžete robiť túto prácu. Mám rešpekt voči tomuto ochoreniu. Na oddelení sme vytvorili tím. Je to pre mňa fascinujúce, sú tu ľudia z akýchkoľvek kliník, vieme držať spolu a podporovať sa. Navzájom si pomáhame a psychicky sa podporujeme,“ hovorí.

Image

Prichádzajú mladí ľudia

Pohľad na ľudí, ktorí bojujú s chorobou, je veľmi smutný a bolestivý. Na začiatku pôsobenia mala pacientku, ktorú prevážali na ARO, vtedy si aj poplakala. Čím ďalej, tým viac do nemocnice prichádzajú mladší ľudia.
„Počas novembra a decembra prevažovali starší, čo sme aj očakávali. Prišli do ambulancie a pýtali sme sa ich, či niekoho navštívili, kto ich nakazil. Odpovedali, že nikto. Potom si spomenuli, že za nimi bolo vnúča alebo príbuzný. Ale po sviatkoch začiatkom januára začali chodiť mladší. Hovoríme o pacientoch, ktorí majú od 26 do 55 rokov.“
Starostlivosť o týchto pacientov je veľmi ťažká, sú psychicky deprimovaní. Veľakrát sa až hanbia, že sú pozitívni. Mladí prídu s tým, že neverili o ťažkom priebehu tejto choroby.
„Neviete, ako sa ich stav vyvinie počas nasledujúcich hodín, nieto ešte dní. Ich stavy sú veľmi ťažké a postupne zhoršujúce,“ hovorí.
Smrť skúsená sestrička počas svojho pôsobenia zažila aj na iných oddeleniach, no teraz je to podľa nej úplne odlišné. „Vedela som, že medicína má určité mantinely a potom je to v rukách božích. Smrti predchádzali bolesť a trápenie, no keď tí pacienti zomierali, ich koniec bol pokojný. Ale toto je iné, prijmeme ráno pacienta a v priebehu pár hodín sa jeho stav zmení tak, že je prekladaný na ARO alebo ho pripájate na dýchací prístroj.“

Nepripravení na smrť

Smrť je podľa Janky v týchto prípadoch veľmi chaotická, náhla, nečakaná a ľudia s tým nie sú zmierení. Zažila pacienta, ktorý si nepripúšťal, že sa mu niečo také môže stať. Ťažko dýchal, jeho stav sa náhle zhoršil tak, že sa už nevedel nadýchnuť.
„Stála som pri ňom. Ten pohľad, to zdesenie a strach, to som nezažila. Majú syndróm topenia sa, nevládzu sa nadýchnuť, sú dezorientovaní, v niektorých prípadoch sa môže stať, že prejdú do agresivity. To je ten rozdiel, zásadný. Nádych je v dnešnej dobe neskutočný dar.“
Cíti sa vtedy bezmocne. Niekedy stačí pomôcť tým, že podá pacientovi ruku a upokojuje ho. Je to pre personál náročné a veľmi ťažké na psychiku.

Objatia na rozlúčku

Našťastie práca na oddelení neprináša iba smrť, no aj príjemné a ľudské momenty.
„Zažila som radosť, keď sa jednému pacientovi narodil pravnuk, bol nadšený. Taktiež sa stávame členmi rodiny, ak telefonujú s príbuznými, ktorí im chýbajú. Staráme sa aj o tehotnú pacientku v piatom alebo šiestom mesiaci, pomaly sa jej zdravotný stav zlepšuje,“ teší Janku.

Pridal: Mgr. Ladislava Šustová    
Naposledy zmenené ( 24 marec 2021 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2020 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001