COVID-19 - pre viac informácií kliknite tu
Dnes je pondelok 19. apríla 2021. Sviatok má Jela zajtra má sviatok Marcel .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
COVID-19
Všeobecné obchodné podmienky

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Nemocnica v médiách arrow Šéf očkovacej jednotky: V nemocnici leží množstvo popieračov. Hoaxy zastavia asi až osobné zážitky.
Šéf očkovacej jednotky: V nemocnici leží množstvo popieračov. Hoaxy zastavia asi až osobné zážitky. Formátovať pre tlač

25 február 2021    

Doba covidová nás všetkých učí väčšej flexibilite a denne nám ukazuje, aké môžu mať naše vlastné rozhodnutia dôsledky. Zástupca prednostu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ LF a UNLP Košice, MUDr. Marek Varga, PhD. sa svojmu odboru nevenuje už niekoľko mesiacov. Najprv sa spoločne so svojimi kolegami staral o infekčných necovidových pacientov, dnes sa už stará o tých s ochorením Covid-19. Bol pri spustení očkovania proti tomuto ochoreniu a stal sa šéfom výjazdovej očkovacej jednotky. Denne očkuje klientov a zamestnancov sociálnych zariadení. V rozhovore vysvetľuje, ako fungujú vakcíny, prečo si očkovanie proti novému koronavírusu budeme musieť zopakovať, ale aj to, že šírenie hoaxov o covide zrejme zastavia až silné osobné zážitky s chorobou.

Image
Šéf výjazdovej očkovacej jednotky Marek Varga so svojím tímom očkuje v domovoch sociálnych služieb

Rozhovor uverejnený: 21.2.2021
Redaktor: Monika Almášiová

V decembri ste boli pri štarte očkovania proti ochoreniu Covid-19 v Košiciach, dnes ste šéfom výjazdovej očkovacej služby a s tímom chodíte očkovať ľudí do sociálnych zariadení. Za tie dva mesiace je vidieť posun aj v počte druhov vakcín, v týchto dňoch sa očkuje už treťou a hovorí sa o štvrtej - ruskom Sputniku. Pribudnú ešte nejaké?
Na trhu už je alebo ešte bude približne osem typov vakcín. My máme zatiaľ vakcínu od Pfizer/BioNTech, AstraZenecu a Modernu. Keď o nich hovoríme, je dôležité povedať, že fungujú rôzne.
Pfizer a Moderna sú založené na mediátorovej RNA (mRNA), ktorá je obalená v tukových nanočasticiach. Ľudia sa boja ich genetickej stopy, ale to nie je opodstatnené. Tieto vakcíny nepoužívajú celú genetickú informáciu nového koronavírusu, ale len časť, ktorá sa týka tvorby S (spike) proteínu.

Ako to teda funguje?

Funguje to tak, že po vakcinácii sa dostane očkovacia látka do bunky, priamo do ribozómov. Ribozómy tvoria spike proteín, to sú tie červené pichliače na víruse SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie Covid-19.
Spike proteín, teda výbežok vírusu privolá naše imunitné bunky a bráni sa dvomi mechanizmami, máme humorálnu (protilátkovú) a celulárnu (bunkovú) imunitu. Najprv sa nám začnú tvoriť protilátky- imunoglobulíny triedy M pre akútnu fázu, potom nastupujú B-lymfocyty to sú zložky bielych krviniek, oni si zapamätajú informáciu a vytvárajú imunoglobulíny triedy G na tri, šesť až osem mesiacov.
Imunitný systém následne keď sa stretne so skutočným vírusom Sars-CoV-2, už vie, ako má reagovať

Teda po zaočkovaní máme protilátky voči Covid-19 od troch do ôsmich mesiacov?

To hovoria tri štúdie. Veľkou premennou sú mutácie vírusu. Napríklad Pfizer tvrdí, že jeho vakcína je účinná aj proti britskej mutácii, no vírus môže mutovať ďalej.
Jednoduchšie sa to dá predstaviť na vakcíne proti chrípke. Ak má byť očkovanie účinné, musíme sa každý rok preočkovať. Je to preto, lebo vakcína proti chrípke sa každý rok aktualizuje o najčastejšie vyskytujúce sa kmene, aby zareagovala na najnovšie mutácie.

To znamená, že sa proti Covid-19 nebudeme očkovať len raz za život, ale opakovane?

Áno a je dôležité povedať, že Covid-19 vás zrejme neobíde a očkovanie nie je stopercentné. Nefunguje tak, že vírus zastane meter od vás, zistí, že ste zaočkovaný, otočí sa a odíde. Podstatné je, že očkovanie má schopnosť zmierniť priebeh ochorenia.

Máte aj reálne skúsenosti, alebo hovoríme o výskume?

Mám reálnu skúsenosť z výjazdovej očkovacej služby. V DSS v Barci sme boli očkovať prvou dávkou a naplánovali sme aj očkovanie druhou. Pred očkovaním v takýchto zariadeniach musí mať každý urobený antigénový test.
A tak sa stalo, že pred druhým očkovaním malo sedem klientov pozitívny test. Choroba mala u nich ľahký priebeh, teploty im vystúpili na maximálne 37,5 stupňa Celzia.

Čiže telo si vytvorí imunitu až po druhej dávke?

Funguje to čiastočne už po prvej dávke vakcíny. Na dvanásty deň sa začínajú tvoriť IgG protilátky, ktoré budujú imunitu voči konkrétnemu pôvodcovi, v tomto prípade hovoríme o víruse SARS-CoV-2. Preočkovanie sa má vykonať od 21. do 42. dňa. Sedem dní po druhej dávke máme plne vyvinutú imunitu.

Počas infekcie sa očkovať nesmie, nevadí, ak sa posunie termín druhej dávky?

Ten rozptyl je dostatočný, ono sa tak trochu ráta, že sa môže niečo skomplikovať. My máme zásadu, že ak v týchto zariadeniach vyjde niekto ako pozitívny, očkovanie buď neurobíme alebo ho prerušíme a počkáme, kým sa situácia stabilizuje.

Vráťme sa na začiatok, povedali ste ako fungujú vakcíny Pfizer a Moderna, ale ako funguje AstraZeneca?

AstraZeneca je vektorová vakcína, na prepravu informácie sa používa vírus - v tomto prípade adenovírus (v plnej sile spôsobuje konjuktivitídy, gastroenteritídy a niektoré infekcie dýchacích ciest).
Tento vírus je ale upravený, aby sa nevedel množiť a nespôsobil by ochorenie. Obsahuje gén na tvorbu spike proteínu. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí.
Ľudský imunitný systém rozpozná tento proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a aktivuje pamäťové B lymfocity. Ak sa následne stretneme s koronavírusom, imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať.

A čo Sputnik? Prebieha okolo neho veľa diskusií, Európska lieková agentúra ho zatiaľ neschválila, ale v Európe sa ním očkuje napríklad v Maďarsku.

Sputnik je vektorová vakcína, sú pri nej sporné dáta, postupne však musia zverejňovať informácie, ak má byť vakcína posúdená Európskou liekovou agentúrou, či Štátnym ústavom na kontrolu liečiv SR. Nerozhoduje však bežný človek o tom, akú vakcínu dostane. Zatiaľ je to o odporúčaní lekára, ktorá vakcína je pre nás vhodná. Napr. v prípade vakcíny AstraZeneca ňou očkujeme len ľudí do 55 rokov. Faktom ale je, že nás tlačí čas. Potrebujeme vakcinovať teraz a čo najviac. Ideálny stav by bol, ak by sa s očkovaním začalo už niekedy v októbri.

Prečo? Je to ako pri chrípke, že očkovanie má význam ešte pred sezónou? Čo sa nestihlo a očkujeme uprostred silnej druhej vlny Covid-19?

Áno, vidíme to na trvaní prvej a druhej vlny. Od mája sme išli s číslami dole, leto bolo pomerne pokojné, odhliadnuc od nejakých svadieb a podobne. Od októbra začala krivka opäť stúpať až do fázy, ktorú žijeme dnes. Očkovanie nemá zmysel odkladať.

Hovorili ste o protilátkach, ktoré môžu fungovať len tri mesiace. Nie je to príliš krátko? Ak do leta zaočkujeme napríklad tridsať percent populácie, tak niektorým nevystačia protilátky ani do konca roka. Budeme sa neustále cykliť v očkovaní?

Nebudeme sa cykliť donekonečna, toho by som sa neobával, ale v konečnom dôsledku ide o to, do akej miery vybudujeme komunitnú imunitu.
Teda aj keď vírus dostanem, odpoveď môjho organizmu nebude taká výrazná, že skončím na umelej pľúcnej ventilácii. Svetlo na konci tunela vidím vo vakcíne. Nápor na zdravotníctvo by už neskôr nemal byť taký enormný.
Doteraz som sa nikdy a nikde nestretol s ochorením, ktoré by bolo tak variabilné. Vírus postihuje pľúca, môžete stratiť čuch a chuť, mať tráviace ťažkosti. Cukrovkárov nám to tak rozhodí, že aj pri intenzívnom inzulínovom režime máme čo robiť. Závažnou komplikáciou je sekundárna TMA (trombotická mikroangiopatia).
Dochádza k zrážaniu krvi v cievach a nasledujú cievne mozgové príhody, infarkty. Každý pacient dostáva liečbu, ktorá je ušitá priamo na neho. Napríklad, nie každý dostane na pľúcnu formu antibiotiká a nie každý je adept na remdesivir.

Je pravidlom, že sa k vírusovej covidovej infekcii pridruží aj bakteriálna, kde už sú potrebné antiobiotiká?
Stáva sa to často, nakazení sú prekvapení, keď im na vírus dávame antibiotiká, no snažíme sa zabrániť rozvoju superinfekcie na základe dynamiky C reaktívneho proteínu (CRP) a ďalších markerov.
Zápal pľúc dokážu skomplikovať pneumokoky, chlamýdie, mykoplazmy, až do takej miery, že to končí fatálne. A pritom, napríklad očkovanie proti pneumokokom je u seniorov hradené poisťovňou.

Naštve vás, ak niekto stále označuje Covid-19 ako obyčajnú chrípku?

Sú aj ľahké priebehy, ktoré by sa dali prirovnať ku ľahkej chrípke, ale keď sa trápite s horúčkami niekoľko dní až týždňov, vyčerpá to organizmus. Každý má vo svojom tele slabé miestečko, ktoré môže „prasknúť“.
Nehnevajú ma tieto reči, ale, a prepáčte mi, že to poviem tak surovo, ale niektorí to všetko pochopia, až keď sa ich priamo dotkne úmrtie alebo vážny stav ich blízkeho. Paradoxné je, že množstvo popieračov leží aj teraz v nemocnici a potrebuje našu pomoc.

Čo ovplyvňuje to, aký bude u nás mať Covid-19 priebeh?

Imunitná reakcia každého organizmu je iná. Zásadnú úlohu zohráva aj to, akú veľkú dávku vírusu dostaneme. Je rozdiel, či sa s ním stretnete cez rúško, alebo medzi infekčným človekom a vami nie je žiadna bariéra, ktorá by množstvo vírusu eliminovala.
Vidieť to napríklad pri PCR testoch, kde sa uvádza CT číslo. Čím nižšie je toto číslo, tým bol človek v čase vyšetrenia infekčnejší.

Výjazdová očkovacia jednotka zatiaľ očkovala prevažne seniorov v sociálnych zariadeniach. Majú z očkovania strach?

Skôr majú obavy z očkovania zamestnanci, to je taký paradox. Ale vychádza to tak, že asi sedemdesiat percent zamestnancov sa chce dať zaočkovať a klientov je ešte oveľa viac. Máme aj takú skúsenosť, že prišla pani za nami s tým, že všetkým sme už dali vakcínu a jej nie, tak že ona chce tiež. Nechala sa strhnúť davom.

Majú starší ľudia silnejšie nežiaduce účinky?

Nežiaduce účinky sme sledovali najmä pri vakcíne AstraZeneca, ale ňou sa zatiaľ očkovali len učitelia do 55 rokov. Na nás zdravotníkoch sme spozorovali reakcie skôr po druhej dávke. Vyskytovali sa teploty dva dni, celková slabosť. Nežiaduce účinky by nemali trvať dlhšie ako jeden alebo dva dni. Je to preto, že sme naštartovali imunitný systém.
Očkovali sme už aj pani, ktorá mala predtým anafylaktickú reakciu na lieky. V takýchto prípadoch podáme pred očkovaním lieky potláčajúce prehnanú imunitnú reakciu a zvládneme aj takýto stav. Keď očkujeme v sociálnych zariadeniach, vždy vyžadujeme aj vyjadrenie lekára, ktorý pozná zdravotný stav klientov a v prípade klientov, ktorí nedokážu vyjadriť súhlas alebo nesúhlas, je potrebné vyjadrenie opatrovníka.

Kedy sa neočkuje?

Kontraindikáciou sú v minulosti zaznamenané ťažké anafylaktické stavy po uštipnutí hmyzu, ťažké autoimunitné ochorenia, ťažké poruchy zrážania krvi, u žien, keď sú tehotné a vo fáze akútneho ochorenia sa tiež neočkuje.

Hovoríte o poruchách zrážania krvi, množstvo starších ľudí užíva ako prevenciu pred vznikom zrazenín lieky na riedenie krvi.

Tieto lieky nie sú kontraindikáciou. Vakcína sa podáva vnútrosvalovo, sval do ktorého sa pichá má cievny systém z vnútornej strany, nemalo by tam dôjsť ku masívnemu zakrvácaniu.

Obavy spôsobuje aj ihla, hoci sa dospeláci tvária statočne, občas ich strach prevalcuje.
Mali sme jednu sestru v DSS. Nevedela, či áno alebo nie, napokon sa rozhodla, že sa dá zaočkovať. Podpísala čo bolo potrebné a zas začala, že predsa len nie. Napokon sme zistili, že ona sa nebojí vakcíny ako takej, ale ihly a injekcie. Kolegyňa sa jej išla niečo opýtať a ja som jej to medzitým pichol. Zostala prekvapená, že či to už je, že nič necítila. Dôvodom je, že sa očkuje inzulínkami- striekačkami na podávanie inzulínu, a tie majú najtenšie ihly. Ľudia očakávajú bolesť, štípanie, ale väčšina napokon ani nevie, že už sme ho pichli. Dobré je miesto po vpichu chladiť a ruku mať počas očkovania uvoľnenú.

Majú domovy sociálnych služieb záujem očkovať?
Áno. Svoj záujem nahlasujú na ministerstvo práce, pod ktoré spadajú. To dáva avízo na ministerstvo zdravotníctva, ktoré dáva vedieť nám. Privítal by som viac výjazdových očkovacích služieb.
Naša úloha číslo jeden je ochrániť starkých a druhá vec je, aby neskončili u nás v nemocnici. Priebeh je u nich náročný. Mladý organizmus sa skôr vysporiada aj s vírusom aj s prípadnou umelou pľúcnou ventiláciou. Navyše v domovoch sociálnych služieb žijú klienti v komunite. Stačí jeden klient, ktorý má záľubu navštevovať izbu po izbe a v prípade jeho pozitivity je zarobené na problém.

Nebola by vhodná aj ďalšia výjazdová jednotka, ktorá by očkovala osoby v domácej starostlivosti?
Rozoberali sme aj túto myšlienku, no je to náročné. Bol by som len rád, ak by vznikla. Nehovoriac, že by bola potrebná aj v iných mestách. K nám prichádzajú žiadosti za celý Košický kraj. Niekedy to znamená dve hodiny cesty tam a dve zas späť.

Koľko výjazdov máte za týždeň?

Ministerstvu sme definovali týždennú normu 500 ľudí. To znamená, že niekedy ideme očkovať aj do niekoľkých menších zariadení a niekedy zas normu naplníme v jednom veľkom.

Nový koronavírus je tu s nami bezmála rok, ako ovplyvnil vašu prácu?
Pracovné lekárstvo išlo do útlmu a s ním aj práca na iných klinikách, pretože sme subjektom hospodárskej mobilizácie.
V prvej vlne sme boli necovidové infekčné oddelenie. Liečili sme u nás hnačky, hepatitídy, HIV, meningitídy. Bola to výpomoc, aby sa infektológovia mohli venovať covidu. Vtedy sa národ zľakol a ľudia sedeli doma. Vidím to podľa toho, ako idem do práce. Teraz stojím na trikrát na jednom semafore na červenú, na jar som to prešiel plynulo. Mobilita je oveľa vyššia, hoci máme neporovnateľne viac nakazených a o počte hospitalizovaných ani nehovorím.
U nás druhá vlna narušila systém práce. Od novembra sme sa reprofilizovali, robíme 24-hodinové služby sedem dní v týždni, nápor práce je oveľa väčší. Zdravotníci už toho majú dosť, sú vyčerpaní psychicky aj fyzicky. Uvoľní sa lôžko a hneď sa naplní, plný stav máme nonstop. Sme oblečení v skafandroch, máme respirátory, štíty, niekoľko rukavíc, úplne sa vytráca ľudský prístup. Keď nám prišli pomôcť kňazi, to bola taká obrovská vzpruha, veľmi sme sa im potešili.

Koľko karantén ste zažili od marca?

Ani raz som nebol v karanténe, ale je to preto, že dodržiavam nosenie ochranných pomôcok. Keby som to nerobil, tak som v jednej veľkej karanténe už niekoľko mesiacov. Odstupy dodržiavame aj v jedálni, žiadne také, že si sadneme s kávou a debatujeme.
Stravu si nechávame nosiť sem, aby sme predchádzali akémukoľvek riziku nákazy. Samozrejme, že sa viete nakaziť aj v obchode, aj v autobuse, hocikde, ale keď človek dodržiava zásady, tak to funguje. Z mojich kolegov sa nakazili len tri lekárky a štyri sestry, a to je nás v tíme aktuálne päťdesiat.

Je podľa vás cesta von už na dosah?

Svetlo na konci tunela vidím. Priblížime sa k nemu disciplinovanosťou a očkovaním. Testovanie je diagnostická metóda, nie liečebná, vakcína je liečebná metóda. Aj po zaočkovaní by mali ľudia zostať ostražití, nosiť rúška, umývať si ruky. Keď strácame ostražitosť, urobí sa najviac chýb.

Pridal: Mgr. Ladislava Šustová    
Naposledy zmenené ( 26 február 2021 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2020 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001