Dnes je štvrtok 6. augusta 2020. Sviatok má Jozefína zajtra má sviatok Štefánia .  

Domovská stránka
Ochrana osobných údajov
Nemocnica
Služby
Nadácie
Pre pacientov
Mediálne centrum
Pracovná zdravotná služba
Projekty EÚ
Výskum a vývoj
Protikorupčná linka
Podávanie sťažností
Etický kódex
Poďakovania
Koronavírus

    


Domovská stránka arrow Mediálne centrum arrow Tlačové správy arrow Cieľom Európskeho dňa depresie je destigmatizovať toto ochorenie
Cieľom Európskeho dňa depresie je destigmatizovať toto ochorenie Formátovať pre tlač

09 október 2008    

Slovensko sa tento rok po prvý krát zapája do kampane Európsky deň depresie, ktorej cieľom je upozorniť na problém depresie a destigmatizovať toto ochorenie. Postihuje totiž čoraz väčší počet ľudí a viditeľný je tiež posun k nižším vekovým kategóriám, pričom náklady spojené s liečbou depresie nie sú zanedbateľné – podľa Svetovej banky sa stane toto ochorenie do roku 2020 druhým najnákladnejším vo svete. Koordinátorom kampane Európsky deň depresie na Slovensku, ktorý sa koná v piatok 10. októbra 2008, je MUDr. Eva Pálová, PhD., prednostka I. Psychiatrickej kliniky FN L. Pasteura Košice a LF UPJŠ.

Počet chorení na depresiu z roka na rok stúpa. Pre porovnanie, v roku 2001 bolo v psychiatrických ambulanciách na Slovensku uskutočnených 1milión 100 tisíc vyšetrení, v roku 2005 ich bolo 1 milión 560 tisíc a v roku 2006 až 1 milión 615 tisíc. Z toho bolo cca 30 tisíc pre depresívne poruchy, pričom 15-tisíc pacientov bolo prvovyšetrených a 3000 vyšetrení sa zrealizovalo u mladých ľudí do 18 rokov. Ďalších cca 20-tisíc pacientov malo diagnózu úzkostných, neurotických a stresových porúch,“ hovorí MUDr. Eva Pálová, PhD., podľa ktorej bolo v roku 2006 na Slovensku hospitalizovaných 33 000 pacientov s psychickou poruchou. Takmer 4500 z nich pre depresívne poruchy - cca 2900 žien a 1500 mužov.

Depresia je pritom hlavnou príčinou samovrážd - vo vyššom veku sa podpisuje až pod 90 percent samovrážd, pričom v krajinách Európskej únie je percento samovrážd najvyššie vo vekovej skupine nad 75 rokov. Podľa štatistík zomrelo v EÚ v roku 2006 takmer 58 000 ľudí v dôsledku samovraždy, zatiaľ čo na následky dopravných nehôd pripadalo „iba“ 50 tisíc úmrtí. Občan EÚ má desaťnásobne vyššiu šancu, že zomrie v dôsledku samovraždy, než na ochorenie AIDS...

Podľa prieskumu Eurostat (2006):
• Každých 48 hodín zomrie v EÚ na samovraždu 1 dieťa mladšie ako 14 rokov
• Každý deň spácha v krajinách EÚ samovraždu 20 mladých ľudí vo veku 15-29 rokov
• Denne zomrie v EÚ v dôsledku samovraždy 87 ľudí
• 56 ľudí vo veku nad 60 rokov spácha denne samovraždu

„Podľa výsledkov projektu SHARE prevalencia depresie stúpa s vekom, príznaky depresie má asi tretina ľudí nad 50 rokov v EÚ,“ poznamenáva MUDr. Eva Pálová, PhD., a dodáva, že liečba duševných porúch stojí Európsku úniu tri až štyri percentá ich HDP.

Podľa zistení prieskumov World Values Study Survey  v roku 1999 na otázku, akí sú šťastní, odpovedali najčastejšie pozitívne občania Holandska a najmenej šťastní boli občania Slovenska, Lotyšska a Estónska. Na otázku o úrovni sebavedomia z roku 2004 bolo najviac pozitívnych odpovedí z Estónska, Rakúska a Fínska, zatiaľ čo najmenej sebavedomí boli Slováci, Malťania a Litevci.

Čo je to depresia
Smútok pozná každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niečoho dôležitého. Vtedy je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu. Okrem smutnej nálady sa môže prejavovať aj celým radom ďalších duševných a telesných príznakov. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu.

Aké sú jej príčiny
Stresujúce zážitky -  Nastať môže bezprostredne po dramatickej príhode, akou je napríklad úmrtie v rodine, no niektorí ľudia zažijú depresiu bez akéhokoľvek zjavného dôvodu.
Psychologické a sociálne faktory - Odpoveď na stresujúci zážitok bude u konkrétnej osoby vždy závislá od jej psychologického typu, výchovy a vzdelania, i od rôznych okolností.

Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Mnoho žien trpí depresiou v súvislosti s menštruáciou a takisto počas ťarchavosti. Príčina môže byť dedičná či hormonálna, alebo jednoducho v dôsledku rozdielu medzi pohlaviami. Muži napríklad  omnoho ťažšie priznávajú, že trpia depresiou, preto môže dlhšie zostať nepoznaná.
Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké.
V zimnom období trpia niektorí ľudia pre nedostatočný slnečný svit depresiou známou ako sezónne ochorenie alebo „zimná depresia“, ktorú je možné liečiť fototerapiou.

Príznaky ochorenia:
- depresívna nálada, strata záujmu, energie a radosti, niekedy sprevádzané úzkosťou
- nedostatok elánu a motivácie spôsobuje, že i jednoduché úlohy sa zdajú byť namáhavé či
  nezvládnuteľné
- celková únava, nedostatočná sústredenosť
- agitovanosť a nepokoj, podráždenosť
- zmeny chuti na jedlo, a to tak jej zvýšenie, ako i zníženie
- zmeny spánku, zvýšená spavosť alebo nespavosť
- strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými
- pocity nepríjemnosti, bezmocnosti a beznádeje, až samovražedné myšlienky
- zápcha, menštruačné poruchy, psychosomatické ťažkosti, svrbenie a bolesti
- zhoršenie nálady v určitú dennú  dobu napr. hneď po prebudení

Biochémia mozgu
Depresia má súvislosť so zmenami chemických látok tzv. neurotransmitterov, ktoré sa uvoľňujú v nervových zakončeniach buniek a porucha v ich rovnováhe sa podieľa na vzniku depresie. Medikamentózna liečba upravuje nerovnováhu v hladinách neurotransmitterov  a tým situáciu normalizuje.

Liečba depresie
Psychoterapia – kognitívne-behaviorálna terapia - Princípom tejto metódy  je tvrdenie, že depresia môže byť liečená, ak sa postihnutí vysporiadajú s negatívnymi myšlienkami, ktoré u nich prevládajú. Liečba sa pokúša presvedčiť depresívnu osobu, že jej neustále zachmúrený pohľad na život je v skutočnosti pokrivením pravdivého obrazu. Pacienti sa tiež učia, ako zdolávať nečinnosť, unavenosť, spoločenskú neprimeranosť pomocou jednoduchých techník sebaovládania.
Medikamentózna liečba – liečba antidepresívami - Antidepresíva ovplyvňujú hladiny neurotransmitterov v mozgu, ktoré zodpovedajú za náladu, spánok, koncentráciu, schopnosť učenia, chuť na jedlo a sexuálnu túžbu, a po úprave ich nerovnováhy vedú u chorého k zlepšeniu väčšiny týchto príznakov. Mnohí pacienti, u ktorých je depresia naviac spojená s úzkostnými stavmi, pociťujú v dôsledku liečby antidepresívami aj značný ústup úzkosti.

Čo môžete pre seba urobiť sami
- nečakajte, až pohár pretečie – zverte sa niekomu so svojimi pocitmi
- skúste cvičiť – je známe, že to často pomôže zmierniť depresiu
- zamyslite sa nad tým, či je Vaša strava vyvážená
- vyhnite sa veľkým dávkam alkoholu, ktoré nepochybne môžu vyvolať depresiu akonáhle pominie bezprostredné uvoľnenie
- netrápte sa tým, že málo spíte, ak vám pomôže, čítajte si knihu alebo počúvajte rádio
- uvedomte si, že depresia nie je prejavom slabej povahy, ale že ide o chorobu, z ktorej sa zasa uzdravíte i keď tomu teraz nie je ľahké uveriť

Keď depresia trvá dlhší čas, mali by ste navštíviť psychológa alebo psychiatra. Odbornú pomoc by mal vyhľadať každý, u koho sa dlhšie ako dva týždne objavujú viaceré z týchto príznakov: úporný pocit smútku, strachu a prázdnoty, pocit beznádeje a pesimizmu, pocit viny, vlastnej neschopnosti alebo bezradnosti, strata záujmu o aktivity prinášajúce príjemné pocity vrátane sexu, poruchy spánku, stravovacie ťažkosti (zmena chuti, priberanie alebo úbytok hmotnosti), strata energie, neustála únava, myšlienky na smrť alebo samovražedné úmysly, nepokojné pohyby alebo podráždenosť, problémy s koncentráciou, zhoršenie pamäti a nerozhodnosť.

 

Pridal: RNDr. Jaroslava Oravcová    
Naposledy zmenené ( 10 október 2008 )    
< Predchádzajúce   Ďalšie >
Právno-personálne inform.
Verejné obstarávanie
Nehnuteľný majetok
Tlačivá
Faktúry a objednávky
Pre zamestnancov

 
Najnovšie
Najčítanejšie

 

 
 


Louis Pasteur

©2000-2016 UNLP Košice
ISO 9001 ISO 9001