Na poliklinike na Triede SNP v Košiciach sa 17. decembra nekupovali len vianočné ozdoby. Kupovala sa nádej. Prvý ročník vianočných trhov v réžii klientov Denného psychiatrického stacionára I. psychiatrickej kliniky našej nemocnice nebol o cene výrobkov, ale o ich príbehoch. O ľuďoch, ktorí sa znovu učia žiť.
Od rána sa pri stánkoch pristavovali návštevníci – zdravotníci, pacienti, príbuzní aj náhodní okoloidúci. Za dobrovoľný príspevok si mohli odniesť stromček, srdiečko, podnos či ozdobu zo zaváraninového vrchnáka. No spolu s nimi aj kúsok cesty, ktorú klienti stacionára prešli.
„Dnešný deň nie je to len o predaji výrobkov. Je to o tom, čo sa v klientoch počas tej práce udeje,“ hovorí Mgr. Marta Sabolová, skúsená špeciálna pedagogička I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice.
Keď ruky zamestnajú myseľ
Výrobky vznikali od októbra. Dvakrát do týždňa, po dve hodiny, za prítomnosti hudby. Zdanlivo obyčajné materiály – kartóny od vajec, zaváraninové poháre, štipce, šišky, prútie, vlna, polystyrén, sklo, odličovacie tampóny či drevené špachtle – sa v rukách klientov menili na malé umelecké diela.
Jednou z najobľúbenejších ozdôb pri predaji bol snehuliak na vrchnáku zo zaváraninového pohára. „Vzali sme vrchnák, vystrihli z farebného papiera krúžok ako pozadie a potom sme robili snehuliačika a sneh. Aby to držalo, prekryli sme to fóliou, okraj ozdobili lemom, pridali mašličku a šnúrku na zavesenie,“ opisuje proces tvorby klientka Janka. Výrobok vznikal dva dni – najskôr schnutie, potom dokončenie – spoločne a trpezlivo.
Stromčeky zas vyrástli z kartónov od vajec. Vystrihnuté časti sa naskladali na seba, ozdobili a ako kmeň poslúžil konárik nájdený vonku. Spodok tvorila šiška alebo drievko. Hotové boli za jeden deň. Iné stromčeky vznikali z odličovacích tampónov – tie boli najnáročnejšie. Jedna skupina skladala, druhá spinkovala, tretia lepila. Len výroba jedného poschodia trvala hodinu.
Šijacím strojom sa klienti učili šiť srdiečka či stromčeky. Drevené podnosy sa natierali na bielo, fénovali, lakovali, zdobili servítkou a znova lakovali. Práca rozdelená na etapy, dni, kroky. Presne tak, ako sa skladá návrat do bežného života.
Keď vyrábam, nemám negatívne myšlienky
Janka má 30 rokov. Na trhoch jej klienti zablahoželali k narodeninám. Ešte pred časom by hand made výrobky nerobila. Dnes hovorí otvorene: „Pri výrobe hand made výrobkov nemám negatívne myšlienky. Sústreďujem sa na prácu, na kolektív. Keď vidím konečný produkt, som na seba hrdá.“
Stacionár jej dal priateľstvá. A návrat späť do života. Od januára nastupuje do práce. „Nikto iný by ma tak nepochopil ako ľudia v stacionári, lebo si tým tiež prešli. Teším sa, že ma stacionár vrátil späť do života.“
Klient Štefan hovorí jednoducho a trefne: „Terapia mi veľa dala. Po každej búrke vyjde slnko. Keď človeka bolí zub, ide k zubárovi. Keď ho bolí duša, mal by osloviť psychológa. O problémoch treba hovoriť.“
Nie je to lenivosť, ale depresia
Denný psychiatrický stacionár navštevujú ľudia z rôznych prostredí – zdravotníci, manažéri, študenti, invalidní dôchodcovia. Najčastejšie s depresiami, úzkosťami, či panickými poruchami. „Doba je rýchla, tlak na výkon narastá a pribúdajú mladí ľudia,“ vysvetľuje Marta Sabolová.
Apeluje aj na príbuzných: „Nie je to lenivosť. Je to depresia. Prichádzajú k nám neupravení, v teplákoch, bez energie. Po piatich týždňoch sa to zlomí. Príde iný človek.“
V stacionári fungujú arteterapie, ergoterapie, muzikoterapie. Klienti sa učia spolupracovať, plánovať, dokončovať veci. To, čo doma nezvládnu, tu dokážu. A postupne to prenášajú aj do bežného života – navariť si, vstať, ísť medzi ľudí.
„Pre nich je vstať a prísť k nám ako pre nás výstup na Mount Everest,“ hovorí špeciálna pedagogička. „Sú to mimoriadne citliví ľudia. Svet vonku im často ublíži. No toľko lásky, koľko si dokážu dať navzájom, to sa len tak nevidí.“
Každý deň budú vraj Vianoce
Počas trhov si klienti spolu zaspievali pieseň Každý deň budú vraj Vianoce. Text 90. rokov minulého storočia bol aktuálny aj dnes a v kontexte klientov stacionára zneli slová – „ ľudí tak málo na úzku loď, ktorá má modré zástavy. Každý deň budú vraj Vianoce…“ nesmierne silno.
Výťažok z akcie poslúži na nákup materiálu pre ďalšiu tvorbu – pre ďalšie príbehy ľudí zo stacionára.