Týka sa mužov aj žien, nepozná etnické rozdiely a nevyhol sa jej ani Ján Pavol II. Na Slovensku momentálne žije vyše 21 000 pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou, pričom každý rok pribudne zhruba 4 000 nových prípadov. Ochorenie v súčasnosti nie je možné vyliečiť, ale v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach (UNLP) ponúkame pacientom unikátnu liečbu súvisiacu so zvýšením kvality života.
Čo je to Parkinsonova choroba?
Parkinsonova choroba je chronické ochorenie nervového systému postihujúce väčšinou ľudí po 50. roku života, ale u 10% ľudí môže začať už pred 40. rokom života. Dochádza pri ňom okrem iného k strate nervových buniek, ktoré produkujú dopamín. Ten má za úlohu regulovať pohyblivosť tela. Čím menej má pacient dopamínu, tým má väčšie problémy s pohybom. Ak sa vytratí približne polovica týchto buniek, objavia sa prvé motorické príznaky, ochorenie už ale beží dávno predtým. Nastavenie vhodnej liečby však dokáže tieto príznaky zmierniť či úplne potlačiť.
Naše novinky v liečbe
Lekári v UNLP Košice pomáhajú týmto pacientom aj špeciálnou operáciou – bezrámovou hĺbkovou stimuláciou mozgu. Okrem toho však zavádzajú aj novinky. Na Slovensku sa v tomto roku začali používať moderné podkožné pumpy. Je to aktuálne najmenej invazívna a najefektívnejšia pumpová forma manažovania liečby pacienta v pokročilej fáze Parkinsonovej choroby a ako prvá ju začala používať UNLP Košice súčasne s Univerzitnou nemocnicou v Bratislave. „Druhou veľkou novinkou, ktorá k nám prichádza a súvisí s neurostimulátormi, je adaptívna stimulácia. Ide o novú generáciu stimulátorov a softwarové riešenie, ktoré dokáže nielen stimulovať mozog, ale zároveň kontinuálne nahrávať špecifickú elektrickú aktivitu mozgu, podľa ktorej vieme stimulátor nastaviť tak, aby vedel sám doladiť stimulačné parametre,“ priblížil prof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD. z Neurologickej kliniky.
Ako to však vyzerá v praxi? „Keď simulátor zaregistruje, že pacient má vyššiu hladinu tzv. beta oscilácií v stimulovanom jadre, tak vie, že pacient má nedostatočne kontrolované motorické prejavy ochorenia a buď zapne stimulátor alebo ak je zapnutý tak zvýši stimulačné parametre. Naopak ak beta oscilácie úplne vymiznú, je pacient nastavený dobre a stimulátor môže parametre znížiť alebo aj celkom vypnúť,“ vysvetlil profesor Škorvánek.
UNLP pristupuje k liečbe Parkinsonovej choroby proaktívne
Prioritou v manažmente ochorenia je rozvoj multidisciplinárnej starostlivosti a v rámci Misie zdravia na roky 2024 až 2030 prichádza NEURO tím v rámci Slovenska s pilotným konceptom vytvorenia špecializovanej multidisciplinárnej siete práve pre pacientov s Parkinsonovou chorobou.
„Našou snahou je pracovať aj na špecializovanej multidisciplinárnej starostlivosti, ktorá je vysoko efektívna medicínsky aj finančne a snažíme sa vybudovať organizovaný systém manažmentu pacienta v sieti špecializovaných koncových centier a sieti regionálnych špecialistov. Práve úprava cesty pacienta a jej zefektívnenie, zlepšenie dostupnosti špecializovanej rehabilitácie, logopédie, psychológie a ich systematickej spolupráce, by pre pacientov s Parkinsonovou chorobou na Slovensku znamenala najvýznamnejší krok dopredu,“ doplnil profesor Škorvánek, ktorý je zároveň vedúcim lekárom NEURO tímu Misie zdravia. K tejto problematike pristúpila UNLP veľmi proaktívne a aj mimo projektu Misie zdravia v roku 2024 na našej Klinike fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie vznikol špecializovaný rehabilitačný program pre pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Strata čuchu nesúvisí len s Covidom
U pacientov trpiacich Parkinsonovou chorobou pozorujú neurológovia napríklad stuhnutosť svalov, tráviace problémy, tras, zmenenú mimiku pacienta, zmenšenie písma, zhoršenie reči, poruchy nálad, problémy so spánkom, bolesti či stratu čuchu. V pokročilom štádiu spôsobuje toto ochorenie aj iné komplikácie ako sú poruchy rovnováhy, zamŕzanie pri chôdzi, zhoršené prehĺtanie a demenciu. „Diagnostiku realizujeme na základe typických klinických prejavov ako je anamnéza a neurologický nález, prakticky vždy realizujeme magnetickú rezonanciu mozgu a v prípade potreby aj doplnkové vyšetrenia ako radionuklidové vyšetrenie DaT SPECT alebo genetické testy. Veľkú väčšinu vyšetrení máme na Slovensku dobre dostupnú, niektoré špecifické genetické analýzy ale stále realizujeme, skôr v rámci výskumu a často v zahraničí. Čo je však hlavné, ak ide naozaj o Parkinsonovu chorobu, tak každý pacient pri nastavení na dostatočnú dávku liekov musí pozorovať evidentné zlepšenie stavu, čo je hlavným podporným kritériom pre stanovenie diagnózy,“ dodal profesor.
Každoročne si Svetový deň Parkinsonovej choroby pripomíname 11. apríla.
