Gitka mala 16 rokov, keď začínala ako sanitárka a zdravotná posila v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura na Rastislavovej 43, známejšej u Košičanov ako Stará nemocnica. Tento týždeň sme boli pri tom, keď 67 ročná energická Margita Takáčová odovzdala svojej kolegyni na Očnej klinike na Tr. SNP, vedúcej sestre PhDr. Renáte Bókovej, zápis zo svojej poslednej služby a rozlúčila sa s kolegami pred odchodom do dôchodku. V našej nemocnici strávila ako zdravotná sestra rekordných 51 rokov.
Spolu s ňou odchádza aj Anna Sotáková. Pracovala pre UNLP o čosi kratšie, úctyhodných 42 rokov a patrí spolu s Gitkou k našim najdlhšie slúžiacim zamestnancom. Obe ženy celý život pracovali spolu na Očnej klinike na Tr. SNP. Anička rozpráva, ako by to bolo len dnes, keď prišla v roku 1980 medzi tehly a prvý rok len upratovali a pripravovali pre prvých pacientov novučičkú nemocnicu. „Vtedy tu boli len stavbárske výťahy a drevené schody, aj 40 ľudí a jedna baterka, tak sme chodili hore a dole, keď sme išli na obed. To boli také zážitky, že na to asi nikto nikdy nezabudne. Pred otvorením tejto nemocnice sme ešte išli na mesiac dole na Rastislavovu na očné a potom sme prišli sem a o tri dni sme otvárali. Prvé služby s nami slúžili starší lekári. Vedeli sme sa o pacientov postarať, vedeli sme podávať injekcie, riediť a k ostatnému nás viedli kolegovia,“ spomína Anička na svoje prvé pracovné roky a v očiach sa jej zalesknú slzy.
Margita vyštudovala Strednú zdravotnícku školu na Kukučínovej v Košiciach. Dodnes je v kontakte so spolužiačkami, hoci máloktorá už pracuje. „Keď som mala 13 rokov, operovali mi slepé črevo. Všetci sa o mňa tak pekne starali, či sestričky, či pekný pán doktor a mne sa to veľmi zapáčilo, práca v zdravotníctve. Tak som si povedala, že aj ja budem pekne pomáhať ľuďom a že budem pracovať v nemocnici.“
Zdravotné sestry, ktoré celý život obetovali našej nemocnici
Gitka a Anička obetovali svojej práci zdravotnej sestry celý život. „Keď práca človeka baví, keď rád pracuje s ľuďmi, s pacientami a občas počuje slovo „ďakujem“, tak to vydržíte bez problémov. Práca zdravotnej sestry ma veľmi bavila, je to veľmi pekná práca pomáhať ľuďom, starať sa o ľudí,“ hovorí Gitka.
Vedúcej sestre Renáte, ktorá s oboma na Očnej klinike pracuje 33 rokov, budú kolegyne nesmierne chýbať. „To nie sú len kolegyne, sú ako moje staršie sestry, sú to moje priateľky. Poznáme sa spolu nielen z práce, vieme za tie roky o sebe všetko, o našich rodinách, o deťoch. Gitka tu pracuje viac než 50 rokov, ja toľko nie som ešte ani vydatá,“ žartuje.
„Je to náš druhý domov, sme priateľky, ťažko sa odchádza, lebo je to ako kus domova. V práci osem hodinová služba, sviatky, víkendy …. ani rodine sme toľko času nevenovali, ako tejto práci,“ hovorí Anička a Gitka sa pridáva. „Boli sme spolu v dobrom aj v zlom, boli sme pekné mladé, chodili sme na svadby, na krstiny, na zápisy detí a zrazu má človek 50, 60 a zistí, že mu osiveli vlasy.“
Ako veľmi sa zmenila práca zdravotnej sestry?
Kto to vie posúdiť lepšie, ako sestry, ktoré sa starajú o pacientov 40 – 50 rokov. Bolo to úplne iné, vravia zhodne. Vývoj v medicíne priniesol obrovské zmeny. „Pred tým sme mali na lôžkach 30 – 35 pacientov a vedeli sme, že tu budú ležať dva týždne. Liečiť sa na lôžku týždeň – dva bolo bežné, dnes je to väčšinou jednodňová chirurgia. Kedysi to bolo fyzicky oveľa namáhavejšie, pacient po operácií očí nevidel, mal zalepené oči, museli sme mu pomáhať so všetkými úkonmi, s hygienou, nakŕmiť ho, aj prezliecť. Teraz sa nám vystrieda oveľa viac ľudí na lôžkach, ale je to hektickejšie, je potrebné dávať veľký pozor a sústrediť sa. Ráno pacienta prijmeme a poobede už ide domov, s tým súvisí veľké množstvo činností, pri ktorých nesmieme spraviť chybu,“ vysvetľuje 61 – ročná Anna Sotáková.
Sestry pri rozhovore spomínajú na detských pacientov, kedysi fungovali na oddeleniach škôlky či nemocničné školy, učiteľka ich učila v jedálni a sestry v mnohom pomáhali, vysvetľuje vedúca sestra Renáta. Po službe sa nešlo okamžite domov, dve či tri hodiny navyše v práci a pomôcť na oddelení, keď si to situácia vyžadovala, bolo bežné.
Posledné dva covidové roky …
„Vnímali sme to tak, že je potrebné pomôcť a my sme chceli pomáhať čo najviac. Byť zdravotnou sestrou ma naozaj nadchýna a som rada, že vládzem, tak prečo by som nepomohla, keď je zdravotníkom najhoršie,“ vraví Margita, ktorá už dávno mohla oddychovať na dôchodku, miesto toho aktívne vypomáhala počas ťažkého covidového obdobia. „Poslali nás napríklad na centrálny príjem, na internú, niektoré sestry zase boli na chirurgickom príjme. Ak sme nevedeli, či sú alebo nie sú pacienti nakazení, museli sme sa obliecť do ochranných pomôcok a otestovať ich a podľa toho sme ich ďalej riešili,“ hovorí Anna.
Plány Gitky a Aničky na dôchodku
Anička sa už najviac teší, že sa bude môcť naplno venovať svojej záhrade a časom hádam do rodiny pribudnú aj vnúčatká, ale rodinný kruh je aj teraz široký, má sa o koho starať a komu pomáhať. Gitka má ako obyvateľka obce Skároš nesmierne množstvo aktivít, od speváckeho súboru až po organizovanie podujatí a výletov pre seniorov. „Na spoločný guľáš s exkolegami, ktorý im na záhrade navarím, si však určite nájdeme čas,“ vraví. „Najviac si prajeme zdravie a ešte nejaké aktivity, kúpele, výlety,“ hovoria svorne čerstvé dôchodkyne a už teraz sa tešia, ako prídu pozrieť kolegov do práce. Budú im všetci veľmi chýbať.
Skúsené sestry a obetavé duše nám budú chýbať, vraví Alena Kellnerová
A chýbať budú aj dve skúsené sestry a obetavé duše, vraví PhDr. Alena Kellnerová, MPH. riaditeľka Úseku pre ošetrovateľstvo, ktorá sa prišla v mene celej nemocnice s kolegyňami rozlúčiť na stretnutie Očnej kliniky, ktorú vedie prednosta MUDr. Marek Horňák a primárka MUDr. Monika Moravská. „Veľmi si vážim, aký prístup k nášmu povolaniu mali Gitka a Anička. A to, že po celý život ostali verné našej nemocnici a zasvätili jej život. Kiežby sme mali čo najviac podobných sestier, lebo pre všetky ostatné sú vzorom,“ rozlúčila sa Alena Kellnerová. Okrem kytice odovzdala svojim dlhoročným kolegyniam aj dar, ktorý im navždy bude pripomínať ich roky strávené v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice.