Duševné zdravie – nesmierne dôležité a pritom také krehké. V poslednom období sa mu venuje väčšia pozornosť ako v minulosti. Psychické problémy ľudí postupne prestávajú byť tabuizovanou témou, o ktorej sa nerozpráva. Naopak, práve rozprávanie a zdieľanie problému s rodinou, blízkymi či kolegami v práci a všímavosť okolia môžu predísť vypuknutiu vážnejších zdravotných problémov u psychicky citlivých ľudí.
Veľmi dôležitou formou liečby sú psychoterapie: arteterapie (terapia umením), ergoterapie (pracovná činnosť), muzikoterapie, ale tiež animoterapie, výlety do prírody, či za kultúrnymi pamiatkami, do divadla, za umením.
V Dennom psychiatrickom stacionári (DPS) I. psychiatrickej kliniky na Tr. SNP začali túto jar s aktívnou ergoterapiou
„Rozhodli sme sa v tom čase využiť na terapie náš krásny nemocničný park. Jednak sme plánovali naštartovať aktívnu pracovnú terapiu, ale zároveň sme chceli vybudovať prostredie, v ktorom sa môžeme s našimi klientami stretávať. Jednoducho sme chceli vymeniť nemocničné priestory počas letných mesiacov za príjemné, farebné posedenia v prírode,“ približuje Marta Sabolová, terapeutka DPS, vznik komunitnej záhrady, v ktorej sa celé leto stretávajú. Jedna terapia tu pritom strieda ďalšiu. Po debate s liečebnou pedagogičkou a terapeutkou nasleduje muzikoterapia, ktorou ich sprevádza gitarista Marián, rovnako klient DPS.
„Pracuje sa nám tu s klientami oveľa lepšie, všetkým kolegom lekárom, psychológom či terapeutom. Prísť na terapie do záhrady, je pozitívna zmena pre pacientov, ale aj veľmi príjemná pracovná zmena pre nás zdravotníkov,“ hovorí vedúci lekár DPS MUDr. Andrej Figula. Výsledkom niekoľkotýždňovej ergoterapie sú klienti, ktorí sa po absolvovaní liečby plnohodnotne vracajú do života, ale aj krásna komunitná záhradka, ktorá vznikla v našom nemocničnom areáli na Tr. SNP.
Od špagátu, rýľu, vysadených kvetov až po hudbu
„Začínala som na tejto záhradke od prvého špagátu, ktorý sme ťahali na tomto mieste, aby sme ohraničili jej základy,“ začína svoje rozprávanie už bývalá klientka Monika. „A pamätám si na pohľady chlapov, keď sme im plné nadšenia dali rýle do ruky, aby podľa tých špagátov pripravili priestor a vytvorili záhradu. Pôsobili ako kôpky nešťastia, ale tak krásne sa to napokon podarilo. Vždy, keď idem okolo, pozriem sa na našu záhradku a spomeniem si, koľko práce je za tým. Od rýľovania, kopania, potom prišli rastlinky na sadenie, ale všetci sme na tom pracovali s ohromnou radosťou a oduševnením.“
Klientov postupne práca na spoločnom diele zaujala. Pozerali si videá na YouTube kanáli, ako sa záhradka buduje, či ako z paliet vytvoriť posedenie „Na úplnom začiatku som pripravila nákres záhradky, podľa ktorého sme postupovali a hlavne predstavu, ako by mali byť vysadené kvietky, aby vznikli písmená DPS – Denný psychiatrický stacionár. Na základe toho už zakaždým niekto niečo doniesol, klienti prichádzali sami s nápadmi, ako čo umiestniť, doplniť, vysadiť. Boli skutočne veľmi aktívni,“ hovorí terapeutka Marta Sabolová. Pomohol aj botanik z Botanickej záhrady, ktorý navrhol druhy kvetov a ich umiestnenie a záhradník, ktorý nám venoval mnohé sukulenty a pomohol ich správne vysadiť.
ERGO terapia, budovanie záhradky trvalo mesiace. „Terapeutka s pacientami pracovala dennodenne, aby záhradka vyzerala pekne, čiže ide o stovky odpracovaných hodín. Samotná ergoterapia je veľmi liečivá modalita,“ dodáva MUDr. Figula. Už v minulosti, keď neboli také možnosti psychiatrickej liečby a nebolo k dispozícii také množstvo liekov, psychiatri hovorievali, že liečba prácou je veľmi pozitívna. „Aj v súčasnosti má ergoterapia stále dôležité miesto v liečbe, pacienti sa vďaka nej dokážu posunúť vo svojom utrpení, vo svojej chorobe.“
Košická nemocnica = záhrada pre dušu
„Vždy, keď počujem v správach o košickej nemocnici, spozorniem. Navždy bude pre mňa slovné spojenie “košická nemocnica“ spojené s našou záhradkou,“ hovorí klientka DPS, 61-ročná Magdaléna z Košíc. Do stacionára ju priviedli stresy a depresia, v priebehu pár týždňov jej tu však dodali veľmi veľa pozitívnej energie. Lekári a psychológovia odovzdajú pacientom počas stretnutí veľa dobrých a užitočných rád. „Je to poskladanie rozbitej duše. Našla som opäť niektoré radosti v živote, ako je obyčajná radosť z návštevy divadla, múzea. To dno, ktoré človek dosiahne, tu mu pomôžu vyhrabať sa z neho,“ rozpráva Magdaléna.
Monika (45 rokov), ktorá stála pri zrode záhradky od prvých dní, hovorí, že jej stacionár pomohol najmä v tom, aby opäť začala dôverovať ľuďom a dokázala sa im znovu otvoriť. „Pomohol mi opäť si vytvoriť režim, nebyť už len sama doma, uzatvorená do seba, s depresiami, so zlými myšlienkami, ale konečne som znovu vyšla medzi ľudí. Konečne som sa s nimi zase začala rozprávať. Našla som si nové priateľstvá, „nové duše“, ktoré trpia rovnako. Stacionár sú také mini prázdniny, aby sa človek pozbieral, nazbieral síl, radosti do života, akou je i radosť z našej záhradky.“
Preverená liečba – terapia v komunite
Komunitná terapia je podľa lekára rokmi preverená liečba, ktorá veľmi dobre funguje. „Vidíme to na našich klientoch, pacientoch dennodenne. Je to špecifická liečba, pre určitý typ pacientov, nie je určená pre všetky typy psychických porúch. Sú to hlavne ľudia, ktorí chcú, ktorí majú motiváciu.“ Väčšinou ide o ľudí s afektívnymi poruchami, ako sú poruchy nálad. Terapie je možné využiť aj u pacientov s psychotickými poruchami, v tom prípade však už musia byť zaliečení, byť po hospitalizácii na oddelení alebo v rámci ambulantnej liečby. „Dôležité je, aby títo pacienti vedeli spolupracovať, aby vedeli vyťažiť z terapeutických aktivít, či už so psychológom, s terapeutom, s lekárom.“
Na to, aby fungoval dobre stacionár, a tiež psychiatrická a psychoterapeutická liečba je dôležité, aby sa vytvoril tzv. rapport – vzťah medzi personálom a medzi lekárom, terapeutom a medzi samotnými pacientami. „Ide o líniu spolupráce a dôvery, o budovanie vzťahov dôvery, naladenia sa na tú istú nôtu a vtedy všetky interakcie a aktivity pacienti prijímajú lepšie a veľmi dobre z toho ťažia pre ich zdravotný stav a výsledky liečby sú lepšie. A je to aj dobrá spätná väzba pre terapeuta,“ uzatvára MUDr. Figula. Dôležitý je podľa neho aj súzvuk personálu, aby kolegovia dobre spolupracovali a komunikovali a mali rovnaké videnie procesu liečby pacientov a prístupu k nim.
Komunitná záhradka slúži celému okoliu
Pacienti sa môžu dostať do denného stacionára I. psychiatrickej kliniky po liečbe či odporúčaní psychiatra. „Prvá možnosť je po hospitalizácii na klinike, po doporučení ošetrujúcim lekárom, ak usúdi, že pred návratom do bežného života je pre pacienta ešte vhodná táto forma doliečenia. Predstavme si to ako akúsi rehabilitáciu pacienta po liečbe,“ dodáva MUDr. Figula. Druhou možnosťou je odporúčanie od ambulantného psychiatra pacienta, ktorý vyhodnotí ako vhodnú liečbu pomocou terapie v DPS.
Klientka Magdaléna k tomu dodáva: „Čítala som počas svojej poslednej návštevy stacionára zaujímavú myšlienku: „“Tam, kde je tma, je veľa svetla.“ Tu v stacionári nám pomohli to naše vnútorné svetlo znovu nájsť.“
Zdravotníci z DPS oceňujú, ako ich práca naštartovala k spolupráci aj kolegov z obsluhy neďalekej hydrofórovej stanice z Technického úseku. „Vždy keď videli, že nám niečo chýba, že potrebujeme napríklad vodu na polievanie, ochotne nám pomohli. Nielen požičali náradie, ale priložili aj ruku k dielu, kedykoľvek sme ich pomoc potrebovali.“
Kolektív DPS je spokojný, že záhradku navštevujú aj malí detskí pacienti z neďalekej Detskej fakultnej nemocnice, kolegovia z UNLP a ďalší návštevníci parku.
