Svetový deň spánku je každoročná udalosť, organizovaná v marci pred jarnou rovnodennosťou, ktorej cieľom je zvyšovať povedomie o poruchách spánku, lepšie pochopenie a prevenciu týchto porúch a zníženie dopadu problémov so spánkom pre spoločnosť. Ťažkosti so spánkom ohrozujú zdravie alebo kvalitu života až u 45% svetovej populácie. Okrem zdravotných aspektov nezanedbateľnú rolu hrajú aj finančné dopady, odhadované na niekoľko sto miliárd eur ročne.
Dôležitosť pre psychické a fyzické zdravie
Spánok je pravidelný stav odpočinku organizmu. Charakterizuje ho spomalenie rytmu dýchania, srdcového tepu či nižšia citlivosť na vonkajšie podnety. Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu, svaly sa dostávajú do stavu relaxácie, obnovuje sa energia a hormonálna rovnováha.
Potreba dĺžky spánku je individuálna, kým deti do jedného roku veku v ňom strávia dvanásť až šestnásť hodín, u dospelých sa za priemer pokladá sedem až osem hodín. Dostatočný nočný spánok pomáha zvýšiť schopnosť riešiť každodenné problémy, podávať adekvátny pracovný výkon, sústrediť sa, rozhodovať sa s jasnou mysľou či byť kreatívny.
Ak v noci spíte menej, ako potrebujete, tvorí sa tzv. spánkový dlh. Ten je príčinou napríklad ťažkostí s rozhodovaním sa, reguláciou emócií a správania, inými slovami ťažšie sa sústredíte. Na vonkajšie a vnútorné podnety reagujete prehnane stresujúco, hoci inokedy by ste ich zvládli s pokojom.
Štúdie potvrdili, že kvalitný a dostatočný spánok je jedným z kľúčových faktorov zdravého starnutia a väčšej pravdepodobnosti fyzického, kognitívneho a duševného zdravia.
Ako si zabezpečiť dostatok a kvalitu spánku
Kto by sa nechcel v noci dobre vyspať? No napriek tomu je spánok kvôli prebdeným nociam pre mnohých ľudí skôr traumatická skúsenosť; cez deň sú v strese kvôli nevyspatiu, k večeru prichádza ďalší stres, že sa opäť nevyspia.
Skutočné riešenie problémov so spaním a zaspávaním je beh na dlhú trať. Pre kvalitný spánok je dôležité, aby človek prešiel všetkými fázami spánku od ľahkého po najhlbší.
Pred spaním je vhodné dať si čas na spomalenie a ukľudnenie. Je dobré dôkladne vyvetrať miestnosť, v ktorej spíme. Odpojte sa od telefónu, vypnite všetky zobrazovacie zariadia, televízor, notebook. Keď potrebujete vyplniť čas pred samotným spánkom, ktorý neprichádza, môžete si zrekapitulovať prežitý deň, meditovať alebo počúvať hudbu.
Dôležité je aj prostredie, urobte zo spálne miesto, kam sa budete tešiť. Keď si spálňu budete spájať s príjemnými pocitmi a zážitkami, po vkročení do nej sa nenaštartuje bludný kruh negatívnych myšlienok.
Poruchy spánku
Sú to choroby, ovplyvňujúce normálny priebeh cyklu spánku a bdenia. Niektoré môžu byť veľmi závažné a zasahovať do fyzického, psychického a emocionálneho fungovania človeka. Existuje viac ako tridsať porúch spánku, ale najbežnejšie sa vyskytuje len niekoľko z nich – je to spánkové apnoe, enuréza /pomočovanie trápi väčšinou deti/, insomnia, syndróm nepokojných nôh, nočné mory, námesačníctvo, narkolepsia a iné parasomnie.
Nedostatok spánku spôsobuje podráždenosť, pomalé myslenie, psychomotorickú nemotornosť, ale tiež narúša biorytmus. Po viac ako 72 hodinách bez spánku sa objavia vážne kognitívne halucinácie a blúznenie, psychotické príznaky či kolaps organizmu. Stratený spánok sa nedá nahradiť a nenávratne poškodzuje nervové tkanivo.
Spánkové laboratóriá UNLP ponúkajú pomoc
Spánkové poruchy sa dajú veľmi dobre regulovať a často aj úplne vyliečiť. Ak sa vyskytnú komplikácie s nočným oddychom a pretrvávajú, je dobré kontaktovať svojho praktického lekára, ktorý odporučí buď návštevu neurológa, alebo pacienta nasmeruje priamo do spánkového laboratória. Vyšetrenie v ňom nie je náročné, kvôli získaniu reálnych údajov prebehne po prvotnom vyšetrení lekárom počas noci. Akreditované pracoviská sa nachádzajú vo viacerých slovenských mestách.
Ambulancia pre poruchy spánku a bdenia pri Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Tr. SNP je prioritne určená pre pacientov s dennou ospalosťou, podozrením na námesačnosť alebo iné nebezpečné a rušivé správanie v spánku, resp. syndróm nepokojných nôh. Vyšetrenie sa realizuje na žiadosť neurológa, resp. psychiatra alebo lekára iného spánkového laboratória. Objednať sa na vyšetrenie je možné na tel. čísle 055/640 3789 vo štvrtok od 13.00 do 15.00 hod. (doc. MUDr. Eva Feketeová, PhD.). Ambulancia sa nachádza na 4. poschodí Polikliniky na Tr. SNP 1.
Pri Klinike pneumológie a ftizeológie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach na Rastislavovej ulici funguje ambulancia pre spánkové poruchy dýchania. Založila ju v roku 2004 profesorka MUDr. Ružena Tkáčová, DrSc., ktorá získala expertízu v oblasti spánkových porúch dýchania počas výskumného pobytu na renomovanom pracovisku v kanadskom Toronte. Činnosť ambulancie sa rozvíjala postupne, ale po roku 2011 v nej ročne vyšetrili okolo 250 pacientov. Okrem novodiagnostikovaných do nej dochádzali na pravidelné kontroly aj pacienti s nastavenou liečbou. Po prepuknutí covidovej pandémie v rokoch 2020 a 2021 bola činnosť ambulancie výrazne obmedzená a dnes je uzatvorená, keďže sa nachádza v priestoroch pavilónu XXVII, ktorý je celý reprofilizovaný na ošetrovanie pacientov s COVID-19. Akonáhle to pandemická situácia umožní, ambulancie budú opäť k dispozícii pacientom.
„Na klinike vyšetrujeme výlučne dospelých pacientov, ktorí k nám prichádzajú po odporúčaní všeobecného lekára alebo internistu, pneumológa, kardiológa, otorinolaryngológa prípadne neurológa. Diagnostikujeme a následne liečime syndróm spánkového apnoe a hypopnoe (úplné zastavenie alebo čiastočné obmedzenie dýchania v spánku), ktorého najčastejšou formou je obštrukčný typ – zastavenie dýchania v dôsledku kolapsu, teda akoby „spľasnutia“ tých úsekov horných dýchacích ciest, ktoré majú mäkkú stenu (nemajú vystuženie chrupkou tak, ako je to v prieduškách),“ vysvetľuje prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie UNLP docent MUDr. Pavol Joppa, PhD.
Riziká ochorenia
Najčastejším problémom pacientov býva nadmerná denná ospalosť, ďalším sprievodným znakom môžu byť poruchy pamäte a sústredenia, časté nočné močenie, nočné potenie, pálenie záhy, suchosť v ústach, bolesti hlavy po prebudení či aj sexuálna dysfunkcia. Niekedy pacienta privedie na vyšetrenie jeho partner, zdieľajúci lôžko, pre hlučné chrápanie a pozorované pauzy v dýchaní. Z dlhodobého hľadiska neliečený stav predstavuje rizikový faktor artériovej hypertenzie (najmä zle kontrolovateľnej a rezistentnej na lieky), srdcového zlyhávania, porúch srdcového rytmu aj cievnych mozgových príhod.
Diagnostika a liečba
Zlatým štandardom diagnostiky je celonočné monitorovanie viacerých životných funkcií naraz počas spánku (polysomnografia).
„Ide najmä o monitorovanie dýchania a dýchacích pohybov, saturácie krvi kyslíkom, srdcovej činnosti a mozgovej aktivity na určenie štádia spánku. K tomu je potrebné tiež monitorovanie pohybov očí na zistenie REM fázy spánku s rýchlymi pohybmi očí. Pri jasných prípadoch a ťažkých formách porúch dýchania v spánku sa diskutuje aj o možnosti akceptovania jednoduchších (limitovaných) foriem monitorovania dýchania počas spánku na urýchlenie diagnostiky a predpisu liečby“, uviedol prednosta.
Hlavným spôsobom liečby je aplikácia pozitívneho tlaku vzduchu do dýchacích ciest neinvazívne pomocou nosovej alebo nosovoústnej tvárovej masky, pripojenej hadicou k prístroju, ktorý tlak vzduchu generuje. Masku si nasadzuje pacient každý večer sám pri ukladaní sa na spánok a spí s prístrojom celú noc.
Liečba je veľmi účinná a dokáže pauzy prakticky úplne odstrániť, ak je nasadená a používa sa každú noc dlhodobo až celoživotne. Hlavným úskalím je akceptácia takéhoto pravidelného užívania pacientom. Pri ľahších formách sú účinné aj čeľustno-ortopedické pomôcky, vkladajúce sa do úst na noc, aby posúvali sánku dopredu. Tieto ale nie sú u nás hradené zdravotnou poisťovňou. Napokon vždy je potrebné preveriť aj voľnú priechodnosť dýchacích ciest, preto sa u každého pacienta dopĺňa aj otorinolaryngologické vyšetrenie a v niektorých prípadoch otorinolaryngológ môže navrhnúť aj operačný zákrok v oblasti nosa alebo hrdla.
„V našej nemocnici sa zmeriavame najmä na komplikovanejšie situácie ako je súčasná prítomnosť iných pridružených ochorení, obzvlášť iných chronických pľúcnych ochorení spolu so spánkovým apnoe, prípadne na liečbu u pacientov so súčasne prítomným dychovým zlyhávaním,“ uzatvára prednosta MUDr. Pavol Joppa, PhD.