MIMORIADNY ÚSPECH NAŠEJ NEUROLÓGIE
Neurologička, profesorka MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEAN, prednostka Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a Lekárskej fakulty UPJŠ Košice získala CENU ZA VEDU A TECHNIKU 2023, v kategórii OSOBNOSŤ VEDY A TECHNIKY.
Profesorka Gdovinová, ktorá je zároveň predsedníčkou Slovenskej neurologickej spoločnosti, získala ocenenie za vedeckú prácu v oblasti ochorení nervového systému, predovšetkým cievnych, neurodegeneratívnych a demyelinizačných.
Neurológia zaznamenala v uplynulých rokoch obrovský pokrok
„Som veľmi rada, že mnohé neurologické ochorenia dnes vieme liečiť veľmi efektívne a dokážeme ľudí vrátiť navždy alebo na veľmi dlhý čas do každodenného života. To je to, prečo ma táto práca stále baví,“ uviedla prof. Gdovinová v súvislosti s ocenením pre portál Veda na dosah.
Keď sa začala venovať neurológii, mnoho ľudí sa jej pýtalo, prečo ide pracovať práve do tejto oblasti. Väčšina neurologických ochorení sa síce už dala diagnostikovať, ale v tom čase ich ešte nebolo možné liečiť. „Som veľmi rada, že počas môjho pôsobenia sa to úplne zmenilo.“
Medzi vedecko-výskumnou špičkou Slovenska
Cena za vedu a techniku 2023 sa odovzdávala v piatich kategóriách: Osobnosť vedy a techniky, Osobnosť vedy a techniky do 35 rokov, Celoživotné zásluhy v oblasti vedy a techniky, Popularizátor vedy a Vedecko-technický tím roka. Hodnotiaca komisia, ktorá pozostávala zo zástupcov ústredných orgánov štátnej správy, vysokých škôl, vedecko-výskumných inštitúcií a zástupcov ďalších zainteresovaných subjektov, vybrala spomedzi predložených nominácií deviatich laureátov. Ocenenie získalo osem výnimočných osobností a jeden vedecko-technický tím.
Vyhlasovateľom oceňovania je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Organizátorom podujatia je už 20 rokov Centrum vedecko-technických informácií SR. Cieľom odovzdávania ocenení je profesionálne a spoločensky vyzdvihnúť najvýznamnejšie osobnosti vedeckého života a vedecko-technické tímy, ako aj dosiahnuté výsledky vo vede a výskume na Slovensku.
Viac si o ocenených 2023 prečítajte tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/ine/tyzden-vedy-a-techniky-na-slovensku-2023-uz-tradicne-vyvrcholil-odovzdavanim-oceneni-cena-za-vedu-a-techniku/
Spolupráca neurológov so SAV
V rozhovore pre portál VEDA NA DOSAH profesorka Gdovinová porozprávala o tom, ako napreduje starostlivosť o pacientov s neurodegeneratívnymi a demyelinizačnými ochoreniami centrálnej nervovej sústavy na pôde našej kliniky. Mimoriadna pozornosť sa venuje v súčasnosti oblasti spolupráce s Neuroimunologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV).
Dnes sa venujete výskumu demencií v spolupráci s Neuroimunologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV). Čo konkrétne je predmetom vašej štúdie a čo je jej cieľom?
Z. Gdovinová: V rámci spolupráce s Neuroimunologickým ústavom SAV sú to vo sfére demencií dve oblasti. Jednak demencie ako také, kde sa snažíme zlepšiť diagnostiku demencií, posunúť ju do včasnejších štádií, keď má pacient len minimálne problémy. Stále ešte nemáme lieky na liečbu demencií, no verím, že ten čas sa blíži. Ako som spomenula vyššie, keď som začala pracovať, nevedeli sme liečiť veľa neurologických ochorení, ktoré dnes už liečiť dokážeme, tak verím, že sa v pracovnom živote dožijem aj liečby demencií. Vtedy je potrebné demenciu diagnostikovať čím skôr, aby sme mohli čím skôr zastaviť degeneratívny proces. Spolupráca Neuroimunologického ústavu SAV s nami, ale aj s ďalšími neurologickými klinikami na Slovensku je zameraná práve na možnosť čím skôr diagnostikovať demenciu.
Druhá oblasť je kognitívny deficit po cievnych mozgových príhodách, ktorý je vážnou komplikáciou po cievnej mozgovej príhode. Chceli by sme v spolupráci so SAV nájsť popri klinických markeroch aj laboratórne markery rozvoja kognitívneho deficitu, aby sme mohli vyselektovať skupinu pacientov, na ktorú sa máme v prevencii rozvoja kognitívneho deficitu viac zamerať. V súčasnosti ako možný marker vyšetrujeme u vybraných pacientov neurofilamenty ľahkých reťazcov. Považujú sa za nešpecifický biomarker neurodegenerácie a dajú sa ľahko vyšetriť z krvi. Z nášho pohľadu je výhodou, že netreba robiť lumbálnu punkciu na vyšetrenie likvoru.
Ako sme na tom v súčasnosti v rámci rozvoja neurodegeneratívnych a demyelinizačných ochorení na Slovensku v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami?
Z. Gdovinová: Čo sa týka počtu pacientov, myslím si, že sme porovnateľní s okolitými krajinami. Aby sme to vedeli presne, potrebovali by sme funkčné registre pacientov s týmito ochoreniami. Pri cievnych mozgových príhodách takýto register máme, i keď by potreboval určité zlepšenia. Návrh na riešenie tohto problému je na Ministerstve zdravotníctva SR už niekoľko rokov, žiaľ, zatiaľ bezvýsledne.
Pacienti na Slovensku však majú všetky možnosti diagnostiky týchto ochorení, i keď niekde by sme si dokázali predstaviť aj kvalitnejšie technické vybavenie, predovšetkým na zobrazovacie vyšetrenia. Na Slovensku je dostupná tá najmodernejšia liečba a treba dodať, že je dokonca hradená z verejného poistenia. Takúto možnosť niektoré okolité krajiny nemajú. Takže nie je v slovenskom zdravotníctve všetko zlé, ako sa to často hovorí.
A keď je tu reč o vede, v rámci oboch typov ochorení sme zapojení do medzinárodnej vedeckej spolupráce.
Celé interview s prof. Gdovinovou si prečítajte tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/zdravie/medicina/zuzana-gdovinova-pre-svoju-profesiu-som-sa-rozhodla-s-cielom-pomahat-ludom/
