Silné slnko, ktoré nás počas leta poriadne spaľuje. Odborníci radia vyhýbať sa priamym slnečným lúčom a pokiaľ sa dá, nevychádzať vonku od 10.00 do 16.00 hodiny. Na slnko by vôbec nemali tí, ktorí majú zdravotné komplikácie, alebo užívajú lieky. Keď sa však slniečku vyhnúť nemôžete, lebo ste pri mori, vonku v prírode, na prechádzke v meste, nezabúdajte na ochranu pokožky a nezabúdajte na ňu ani vtedy, keď sa priamo neopaľujete. Viac už dermatologička MUDr. Barbara Ivanková z Kliniky dermatovenerológie na Tr. SNP, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice.
„Existuje celý rad ochorení, pri ktorých sa neodporúča opaľovanie a je potrebná prísna fotoprotekcia (ochrana kože). Sú to ochorenia kože, ktoré sú fotosenzitívne napr. erytematózny lupus, či solárne alergie. Na slnko by nemali chodiť ani onkologickí pacienti. Takisto je potrebné myslieť na to, že citlivosť kože na slnečné žiarenie môžu zvyšovať napr. antibiotiká, či chronicky užívané lieky, napr. na vysoký krvný tlak, lieky od bolesti, či hormonálne lieky a retinoidy. Niektoré látky dokonca môžu pôsobiť fototoxicky,“ varuje odborníčka.
Zvýšenú pozornosť musíme venovať ochrane detí a mladistvých. Niektorí odborníci uvádzajú, že 50% kumulatívneho UV žiarenia človek dostane do 18 roku života. „Nezabúdajme na to, že ultrafialovému žiareniu a jeho účinkom sme vystavení nielen počas nárazového pobytu pri mori, ale aj na horách, na dovolenke pri cielenom opaľovaní, počas jazdy autom cez sklo, alebo pri niektorých povolaniach, kde sa pracuje pod holým nebom – napr. námorníci, farmári, stavbári.“
Fotoprotekcia – ochrana kože
Je najúčinnejším a najdôležitejším preventívnym opatrením v starostlivosti o kožu a vlastné zdravie. „Pravidelné používanie fotoprotektívnych ochranných prípravkov s rozšíreným spektrom ochrany proti UVA aj UVB znižuje výskyt prenádorových kožných zmien, napr. tzv. aktinických keratóz, solárnej elastózy, ako aj nemelanómovej rakoviny kože – bazalióm, spinocelulárny karcinóm. Rutinné používanie ochranných prostriedkov a eliminácia spálenia môže tiež znížiť riziko vzniku malígneho melanómu,“ konštatuje MUDr. Ivanková.
Sunscreeny rozdeľujeme podľa miery ochranného faktora proti slnečnému žiareniu, a to vyjadrením faktora slnečnej ochrany tzv. SPF. „Kľúčovým parametrom k meraniu a testovaniu SPF je erytém – začervenanie. V praxi to znamená, že fotoprotektívne prostriedky so SPF 15 filtrujú približne 93% žiarenia. A prostriedky so SPF 30 filtrujú 97% žiarenia. Tieto hodnoty sú namerané pri odporúčanej štandardnej aplikácii množstva 2mg/cm2. Odporúča sa obnovovať vrstvu prostriedku každé 2 hodiny a po každom kúpaní,“ vysvetľuje dermatologička. Nemali by sme pritom zabúdať na také lokality na tele, ako sú ušnice, u niektorých mužov na plešinku a dôležitá je aj ochrana pier.“
Nakrémujte sa skôr, než idete na slnko
„Ochranný krém by sa mal aplikovať 15 – 30 minút pred tým, než vystavíme kožu slnečnému žiareniu a je vhodné zvoliť si prípravok s tzv. širokým spektrom ochrany, čiže nielen voči UVB, ale aj voči UVA.“ Posledná úprava odporúča maximálny stupeň ochrany SPF 50+ a UVA v krúžku, čo znamená, že prípravok spĺňa aj prísne kritériá ochrany voči UVA žiareniu.
Fotoprotektíva sa rozdeľujú na prípravky s chemickým alebo fyzikálnym filtrom, na základe mechanizmu účinku ochrany proti slnečnému žiareniu. Niektoré prípravky obsahujú kombináciu chemického filtra s mikronizovanými formami fyzikálnych filtrov. „Nové prípravky už takmer štandardne obsahujú aj aktívne zložky proti UVA žiareniu, ideálna ochrana by mala byť fotostabilná a vode odolná. Na trhu je veľké množstvo dermokozmetických prípravkov, treba si vybrať vhodný s prihliadnutím na individuálnu potrebu, suchosť kože, textúru prípravku.“
Dôležité je aj ochrana pokožky po opaľovaní, na trhu existuje množstvo prípravkov, ktoré ju ošetria a chránia. Medzi najčastejšie antioxidanty obsiahnuté v krémoch a kozmetických výrobkoch po opaľovaní patria vitamíny C, E, flavonoidy a polyfenoly. Pôsobia protizápalovo, antikarcinogénne, pokožku upokoja a hydratujú.
Kedy sa koža spáli? Čo je to fotoaging?
Spálenie je zápalovou reakciou kože na neprimerané vystavenie sa slnečnému žiareniu. Na koži sa prejaví približne za 4 až 6 hodín, pričom maximum prejavov nastane po 12 až 24 hodinách. Následkom spálenia vzniká v koži zápal, začervenanie, opuch až tvorba pľuzgierov, následne olupovanie a neskôr zhnednutie. Opakované spálenie najmä v detskom veku, môže viesť k neskorým nežiaducim účinkom, medzi ktoré zaraďujeme indukciu kožných nádorov a predčasné starnutie kože tzv. fotoaging.
„Pri spálení kože, v závislosti od rozsahu a stupňa poškodenia, pri miernom začervenaní je dôležitým krokom chladenie, ktoré zmenšuje opuch a utišuje bolesť. Chladíme studenou vodou, nie ľadom. Pokožku môžeme upokojiť aplikáciou prípravkov s obsahom panthenolu, kyseliny hyaluronovej, zinku či tanínu. V prípade pľuzgiera, je potrebné ho sterilne prepichnúť a ošetriť dezinfekciou. Pozor na riziko sekundárnej infekcie. Pri doznievajúcej reakcii je vhodné pokožku premasťovať emolienciami s regeneračným účinkom. Pri výraznejšom začervenaní, pálení a rozsiahlejšej ploche, tvorbe pľuzgierov je určite namieste odborné vyšetrenie. Aplikujeme prípravky s protizápalovým účinkom, rehydratujeme, prípadne aplikujeme celkovú systémovú liečbu,“ konštatuje lekárka.
Intenzívne opaľovanie
V poslednom storočí je spoločnosťou prezentované opálenie, hnedá pokožka ako módny trend, symbol krásy, atraktivity, čo je ovplyvnené aj regionálne. Vníma sa však aj ako prejav vitality a zdravia, pričom z medicínskeho hľadiska je skôr opak pravdou. Neexistuje niečo ako zdravé opálenie, pretože opálenie (zhnednutie) a zmnožená tvorba pigmentácie, je ochranná reakcia kože na slnečné žiarenie. Opálenie indukuje poškodenie DNA buniek kože. Spúšťajú sa prirodzené ochranné mechanizmy, ako je zmnoženie pigmentu, zhrubnutie rohovej vrstvy a reparačné obnovujúce mechanizmy kože, ktoré však pri neprimeranej a nadmernej expozícii slnečného žiarenia nestačia – vieme, že existuje jednoznačná súvislosť medzi chronickou nahromadenou slnečnou expozíciou a vznikom rakoviny kože, preto ju musíme chrániť produktmi s ochrannými faktormi, odevom či obmedzením slnenia.