Rádio Regina RTVS vo svojej relácii Večerné reflexie privítala 1. februára ako hosťa klinickú psychologičku MUDr. Patríciu Vesel Ganoczyovú z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Témou rozhovoru bolo psychické zdravie detí a dospievajúcich mladých ľudí v súčasnom období – ako súčasná kríza ovplyvnila ich prežívanie a akým výzvam je potrebné venovať pozornosť v záujme ochrany ich duševného zdravia. Vypočuť si celú diskusiu môžete tu:
Podľa zistení z medzinárodného prieskumu, ktorý celosvetovo realizoval Detský fond OSN UNICEF sa predpokladá, že viac ako jeden zo siedmych dospievajúcich trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. V priemere jeden z piatich vo veku 15 až 24 rokov zároveň uviedol, že sa často cítil deprimovaný alebo strácal záujem o dianie okolo seba. Takmer 46 tisíc detí a mladých ľudí vo svete umiera každoročne v dôsledku samovraždy. Je jednou z piatich najčastejších príčin úmrtí v rámci tejto vekovej skupiny. So vstupom do tretieho roka pandémie sa jej dopad na psychické zdravie a pohodu detí a dospievajúcich ešte zhoršuje.
Pandémia vyostrila psychické ťažkosti
Odborníci evidujú nárast výskytu psychických porúch u detí a adolescentov už posledných päť až sedem rokov, každopádne za posledné dva roky pandémie nárast výskytu ťažkostí eskaloval, posunuli sa do nižších vekových kategórií, prípadne došlo k prehĺbeniu porúch. Dlhotrvajúca pandémia komplexne preveruje kopingové stratégie detí a dospievajúcich, ale i dospelých.
Prvá a druhá vlna spočívala v tom, že deti a dospievajúci zápasili s novou situáciou, v niektorých chvíľach to bol pre nich šok, neskôr nastúpila izolácia, strata kontaktu s rovesníkmi, ochudobnenie o aktívne trávený voľný čas. Nastúpila rezignácia, apatia, letargia, dnes dochádza u adolescentov až k vyhoreniu, s ktorým sme sa stretávali v strednom veku.
Nie je možné striktne určiť, ktorej vekovej kategórie sa súčasná situácia dotkla najviac; celogeneračne sme prišli do kontaktu so stratou od materiálnej cez existenciálnu až po nehmotné záležitosti. Nemožno teda povedať, kto trpí najviac, ale k najohrozenejším určite patria adolescenti. Aj bez nejakej vonkajšej krízy prechádzajú existenciálnymi otázkami hľadajúc svoju identitu. Krízy a frustrácie z vonku im ťažkú situáciu ešte zhoršujú.
Široká škála porúch
„Stretávam sa v ambulancii so širokým spektrom psychických porúch, jednak od tých neurovývinových, ktoré nesúvisia s prostredím (celé autistické spektrum, poruchy pozornosti, hyperkinetický syndróm), ale stretávam sa aj s deťmi, ktoré sú často nejakým spôsobom traumatizované, prešli šikanou, boli svedkom alebo obeťou násilia. Diagnostikujeme tiež nutkavé poruchy, depresie, rôzne úzkostné stavy, fóbie či poruchy príjmu potravy, ale aj ďalšie,“ priblížila P. Vesel Ganoczyová.
Zvládanie problémov závisí aj od toho, či je dieťa introvertné alebo extrovertné. To prvé má tendenciu akúkoľvek záťaž či frustráciu prežívať vo vnútri, čo môže viesť k úzkostným stavom či depresii, extrovert negatívne emócie externalizuje, čo vedie napríklad k poruchám správania. Skrytejšie poruchy je ťažšie odhaliť, introvertné deti možno zbytočne dlho zápasia s ťažkosťami sami.
Nárast domáceho násilia a závislostí
Poznatky potvrdzujú, že pandémia a neštandardné situácie viedli k zvýšenému výskytu závislostí a násilia v rodinách. „Z mojej praxe takúto skúsenosť s násilím v domácom prostredí nemám, skôr registrujem disfunkčné vzťahy v rodine, kde členovia nie sú naladení tak, aby sa zaujímali o seba navzájom. Pokiaľ ide o závislosti, či už od drog alebo alkoholu, s tým sa stretávam veľmi často. Je to obrovský rizikový faktor, ak je tomu dieťa vystavené,“ uviedla psychologička. Jedným z dôvodov, prečo siahnuť po omamných látkach, je enormný tlak, očakávania od rodičov, čo v kontexte osobnostných predpokladov môže viesť k orientácii týmto smerom.
Ako zmierniť vplyv pandémie na duševné zdravie
Stres, rôzne výzvy, psychická záťaž, frustrácie, neštandardné situácie. O tom, čo pandemický život priniesol, je potrebné s deťmi predovšetkým hovoriť. Je určite dobré, ak má dieťa možnosť diskutovať s rodičom, vyjadriť vlastný postoj. Otvárajme i témy, ktoré možno nie sú úplne príjemné, ale je to pre dieťa dôležité. Samozrejme treba prihliadať na kapacitu a slovník dieťaťa.
„Čo nevieme primárne ovplyvniť, je potrebné konštruktívne spracovať. Neučíme deti ventilovať negatívne emócie a to už dlhodobo. Vnímam to ako pomerne závažný problém. Dieťa potom negatívnu emóciu pokladá za niečo neprípustné, pridáva sa k tomu pocit hanby, viny, smútok, že takú emóciu má. Pretlak emócií je potrebné ventilovať, čím možno predchádzať ďalším ťažkostiam a psychickým problémom,“ konštatovala MUDr. Patrícia Vesel Ganoczyová.
Niekedy v prípade signálov stačí rozhovor s dieťaťom a potom pozorovať, či sa niečo nezlepší, ale netreba sa rozpakovať vyhľadať čo najskôr odbornú pomoc, pretože tak sa problém včas identifikuje. Nejde tu o nedôveru voči rodičom, ale niekedy môže mať rodič veľa pozitívnych úmyslov, ale nevie ako reálne dieťaťu pomôcť. Odborníci vedia, ako to zvládnuť, aby sa dieťaťu pomohlo v domácom prostredí.
Dostupnosť terapeutických služieb
Nárast psychických ťažkostí a porúch u detí a mladistvých je v poslednom období neodškriepiteľnou skutočnosťou. Aj podľa výskumu pracoviska UNLP vyplýva, že pokusy o samovraždu stúpli za posledný rok o 20%, čo je alarmujúce. S týmito prípadmi sa stretávajú skôr akútne psychiatrické lôžka, výskyt všetkých psychických porúch však eskaloval.
O duševnom zdraví sa však začalo v poslednom období hlasnejšie a otvorenejšie hovoriť a došlo k pozitívnemu posunu v tejto oblasti.
„Platforma je určite širšia, aj záujem je väčší, čo je veľmi dobré. Aj médiá o duševnom zdraví informujú verejnosť oveľa viac. Je potrebné tejto problematike venovať pozornosť a rozširovať i preventívne programy. Viem si celkom dobre predstaviť, že študenti psychológie by neodmietli formu praxe prípravou nejakých zážitkových seminárov alebo workshopov pre deti. Priestor pre prevenciu je tu veľký,“ pripomenula MUDr. Patrícia Vesel Ganoczyová.
Je verejne známa skutočnosť, že pedopsychiatrov je na Slovensku okolo päťdesiat, čo je rekordne málo za ostatný čas. Lôžka, liečebne, denné stacionáre sú poddimenzované, nehovoriac o tom, že veľa školských psychológov a výchovných poradcov robia svoju prácu zodpovedne a veľmi dobre, ale nestačia na veľkosť školy. To vedie ku kontraproduktívnemu triedeniu prípadov podľa akútnosti či dôležitosti.
Napriek poddimenzovaniu služieb pomoc je dostupná aj vo forme liniek pomoci, detskej dôvery duševného zdravia, kontaktov na webových stránkach – v prípade potreby netreba váhať obrátiť sa na nich.