Košice, jar 1924. Príroda sa prebúdza, na Rastislavovej 43 sa usilovne pracuje na otvorení novej Štátnej nemocnice. Areál, ktorý je dnes jedinečnou súčasťou mesta, kvôli nádhernému parku a jedinečným historickým objektom, ešte len vznikal. V tom čase to bola nemocnica na kraji mesta, alebo skôr, za mestom.
Stavať ju začali pred prvou svetovou vojnou, súhlas podpísal vtedajší uhorský minister vnútra ešte v roku 1913. Nasledovala však prvá svetová vojna a rozpad monarchie. Dejinné udalosti ovplyvnili výstavbu, ktorá trvala 10 rokov. Novú štátnu nemocnicu otvorili 24. júna 1924 už v Československu. Prvým riaditeľom sa stal Jozef Uram – syn slovenského národovca a spisovateľa Rehora Urama – Podtatranského.
Zo 14 pavilónov otvorili prvých sedem a s nimi oddelenia: chirurgické, interné, kožno-pohlavné, očné, detské, pľúcne, infekčné. Nemocnica mala prosektúru (anatomicko-patologický ústav), viac než 600 lôžok, pýchou boli štyri moderné operačné sály, či kuchyňa s najmodernejším zariadením. Strojovňa bola spojená s elektrárňou na výrobu vlastného prúdu, liečebný priestor dotváral jedinečný park vybudovaný vo francúzskom štýle.
Bola to na vtedajšie časy najväčšia a najmodernejšia nemocnica na Slovensku.
O niekoľko rokov neskôr zriadili pri nemocnici Pasteurov ústav
Vyžiadala si ho závažná situácia s výskytom besnoty. Na ošetrenie doň prichádzali ľudia nielen z celého Slovenska, ale aj z Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou Československej republiky. V nemocničnom parku dokonca chovali ovce, kvôli séru proti besnote. A keďže bytov bol nedostatok, bývali tu aj lekári so svojimi deťmi.
Štátna nemocnica v Košiciach bola v 20. a 30. rokoch minulého storočia moderná a držala krok s európskym vedeckým výskumom. Po rozbití Československa v roku 1938 sa Košice stali súčasťou hortyovského Maďarska. Vojnové časy si však opäť vyžiadali rozšírenie nemocničného areálu.
Vznik Lekárskej fakulty, výnimočná osobnosť prof. MUDr. Ján Kňazovický
Významným medzníkom pre nemocnicu aj pre celé povojnové východné Slovensko bolo zriadenie Lekárskej fakulty v roku 1948. Spočiatku to bola pobočka bratislavskej univerzity, neskôr sa osamostatnila a stala sa súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Významnou postavou nemocnice a neskôr aj Lekárskej fakulty sa stal profesor Ján Kňazovický.
Bol zakladateľom Košickej chirurgickej školy, v roku 1923 uskutočnil ako prvý na Slovensku krvnú transfúziu, v roku 1930 vykonal prvú mozgovú angiografiu a tiež prvú sutúru poraneného srdca. O štyri roky neskôr ako prvý chirurg zošil poranenú a prerušenú cievu. Jeho meno je nerozlučne späté s rozvojom košickej cievnej chirurgie.
Výstavba Novej nemocnice na Terase
V 60. a 70. rokoch pribúdali v areáli nemocnice nové pavilóny a pracoviská, ale začala sa stavať aj nová nemocnica na novom košickom sídlisku Terasa. Otvorili ju v roku 1981. Univerzitná nemocnica L. Pasteura, ktorá spojila starú aj novú nemocnicu v Košiciach do jedného celku, funguje od roku 2010 a patrí k najlepším na Slovensku.
Ľuboslav Beňa: Naša nemocnica je kolískou košickej medicíny
„Celé roky intenzívne vnímam historický areál, historické budovy, nádherný park, ktorý má spolu s budovami svoje čaro. Celý areál má úžasnú históriu a už celé storočie sa tu robí špičková medicína,“ uviedol riaditeľ UNLP Košice MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., MPH v relácii RTVS TV REGINA, kde sa spomínalo na blížiaci sa medzník univerzitnej nemocnice. „Vnímam to ako úžasný odkaz predchádzajúcich generácií. UNLP je kolískou košickej medicíny, pretože všetci mienkotvorní ľudia, ktorí sa pohybujú v košickej medicíne, vyrástli v tzv. Starej nemocnici, v areáli na Rastislavovej 43, alebo tu strávili aspoň časť svojho profesionálneho života.“
Za mimoriadne dôležitý aktualizačný moment v histórii nemocnice pritom považuje blížiace sa zmeny. „Je tu moment, ktorý vnímam s veľkým záväzkom, a veľmi sa na to teším, kvôli pacientom a kvôli ľuďom, ktorí v UNLP pracujú. Začíname postupne s rekonštrukciou historických budov. Ako riaditeľ druhej najväčšej nemocnice na Slovensku to vnímam veľmi citlivo, keďže pred nami v súčasnosti stojí výzva na obnovu kultúrnych pamiatok. Potrebuje to náš personál, aj naši pacienti.“
Modernizácia nemocnice je veľmi dôležitá
Modernizáciu nemocnice víta aj MUDr. Robert Roland, ktorý sa celý život venuje nefrológii. „Nedávno som išiel po krásnom nemocničnom areáli s 13-ročným vnukom. Aj malý chlapec si všimol, že historické budovy sú krásne, ale potrebujú opravu,“ uviedol MUDr. Roland, ktorý ešte pred vznikom UNLP dvakrát viedol ako riaditeľ FNsP na Tr. SNP 1.
Nefrológ, významný odborník na transplantáciu obličiek, predstavil tento pomerne mladý medicínsky odbor aj v TV REGINA. MUDr. Roland bol súčasťou prvého realizačného tímu transplantácií obličiek v Košiciach a stál pri zrode prvého samostatného Transplantačného oddelenia na Slovensku, ktoré za roky svojej existencie významne zlepšilo život stovkám pacientov. Bol prezidentom Slovenskej transplantologickej spoločnosti. Dodnes pracuje ako lekár a posledné dva roky bol už druhýkrát viceprezidentom Slovenskej lekárskej komory.
Narodil sa, žil a pracoval v nemocnici
Detský chirurg MUDr. Pavol Drahovský nastúpil na chirurgickú kliniku v roku 1978, prvé roky života strávil v nemocnici. Nie však ako pacient, ale ako dieťa rodičov lekárov. Nemocnica v tom čase stále ponúkala zamestnancom aj ubytovanie, práve v areáli na Rastislavovej. Útle detstvo strávené v nemocnici a rodičia – lekári, mu doslova predurčili aj jeho životnú dráhu.
Ako dieťa často stretával profesora Kňazovického, neskôr sa stal jeho kolegom na chirurgii. Výnimočný chirurg aj vo vysokom veku udivoval mladších kolegov bystrým, profesionálnym úsudkom. „Mal som tú česť asistovať profesorovi Kňazovickému, keď ako 90 ročný robil svoju poslednú operáciu. Vyberal menší útvar na hlave pacienta, urobil to perfektne,“ zaspomínal si MUDr. Drahovský.
„Do týchto priestorov, kde som ako dieťa pobehoval a hrával sa po chodbách, tam som v sedemdesiatych rokoch chodil na vizity ako lekár.“ Učarovala mu chirurgia a začal sa venovať detskej chirurgii, začínali budovať oddelenie. Niet sa čo diviť, že aj svoju životnú lásku stretol práve v nemocnici. Jeho manželka MUDr. Ivica Drahovská nastúpila do nemocnice začiatkom 80-tych rokov, aktívne sa začala venovať rádiológii a verná je tomuto odboru dodnes.
Povolanie lekára nie je jednoduché. Zladiť prácu aj osobný život je často náročné. Obaja manželia si veľa pomáhali aj v práci, nejeden prípad detského pacienta a jeho chirurgický zákrok riešili spolu.
„To najväčšie bohatstvo, ktoré nemocnica má – sú ľudia, zdravotníci a celý personál, tak tomu bolo v minulosti a je aj doposiaľ,“ uzavrel riaditeľ Ľ. Beňa.
Viac si o histórii UNLP, o spomienkach pamätníkov pozrite v RTVS TV REGINA.