Dva roky od začiatku pandémie čoraz viac ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19, postihujú vážne, stredne ťažké alebo ľahšie postcovidové symptómy. Bez ohľadu na to, či pacient v uplynulých mesiacoch prekonal vážne covidové ochorenia a musel byť hospitalizovaný, alebo išlo o ľahšiu formu, na ktorú stačila domáca liečba.
UNLP za uplynulé dva roky patrí k najväčším covidovým pracoviskám na Slovensku. Naši špecialisti majú mimoriadne skúsenosti nielen s liečbou samotného ochorenia, ale poskytujú zdravotnú starostlivosť v čoraz väčšej miere aj pacientom s postcovidovým syndrómom. So svojimi skúsenosťami sa podelili na diskusii UNLP a VUSCH o PostCovidovom syndróme v Mestskom kultúrnom stredisku v Moldave nad Bodovou. Rady a informácie si vypočuli nielen post covidoví pacienti, ale aj všeobecní lekári, ktorí sa o nich v prvej línii starajú. Celú diskusiu sme vysielali online na fb UNLP a všetkým je k dispozícii aj tu: https://youtu.be/EoMEIsptw3o
Hostia diskusie:
• prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD., prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny
• MUDr. Zlatica Cifráková, primárka Neurologického oddelenia
• MUDr. Marek Varga, PhD., zástupca prednostu Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie
• doc. MUDr. Pavol Joppa, PhD, prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie
• MUDr. Miriam Dziaková, PhD., primárka Oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie
• MUDr. Jozef Dragašek, PhD., MHA, prednosta I. psychiatrickej kliniky
Pozvanie UNLP do diskusie prijal MUDr. Miroslav Gbúr, primár Kardiologického oddelenia, I. Kardiologickej kliniky Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s..
Post covid či Long covid?
V súvislosti s problematikou neskorších následkov po prekonaní ochorenia rezonujú dva nové pojmy: long covid a post covid. Kým prvý vystihuje fázu štyri týždne po akútnej infekcii, obdobie po dvanástich týždňoch sa berie ako poscovidový syndróm, prechádzajúci do chronického štádia. Najčastejšími symptómami postcovidového syndrómu sú chronická únava, pretrvávajúce bolesti hlavy, poruchy pozornosti, strata vlasov, dýchavica.
Profesor Pavol Jarčuška pripomenul, že kým prvú vlnu pandémie sme vďaka včas nastaveným prísnym opatreniam zvládli výborne, druhá s variantom alfa bola najhoršia z hľadiska úmrtnosti – „vírus zasiahol veľa ľudí, v tom čase neboli k dispozícii údaje o správnej liečbe ani vypracované dokonalé terapeutické postupy. Úspešnejší sme boli pri variante delta, ktorý bol však takisto veľmi nepríjemný, bolo množstvo ťažkých stavov, ale bolo k dispozícii viacero liečebných metód a dokázali sme zachrániť aj pacientov so skutočne ťažkým priebehom,“ To však malo za následok, že nám začali pribúdať pacienti s postcovidovým syndrómom. „Omikronom je nakazených výrazne viac ľudí, ale charakter a priebeh ochorenia je skôr ľahší, aj keď počet hospitalizovaných nie je práve zanedbateľný,“ dodal profesor Jarčuška.
Neváhajte vyhľadať lekára
Ak pacient prekonal covid a naďalej sa necíti dobre, mal by vyhľadať svojho praktického lekára a mal by byť komplexne vyšetrený. MUDr. Marek Varga priblížil situáciu z pohľadu pracovného lekárstva; druhá vlna na prelome 2020/2021 zasiahla prakticky celú nemocnicu, „riešili sme zdravotníckych pracovníkov v zmysle registrácie chorôb z povolania. Po akútnom štádiu ochorenia sa u mnohých postupne objavili neskoršie následky ochorenia.“
Neurologička Zlatica Cifráková skonštatovala, že následky neurologického charakteru po prekonaní covidu súvisia s orgánovým postihnutím. Pri infekcii vzniká septický stav – vysoké teploty, organizmus zareaguje, následne dochádza k hyperkoagulácii – zvýšenej zrážanlivosti a vytvoria sa tromby a dochádza k upchatiu ciev. Postihnutý môže byť žilový i arteriálny systém. „Vyliečení pacienti sú prepustení do domácej liečby, ale odrazu sa vrátia v zlom stave so zistenými trombózami. Komplikáciou po ochorení môžu byť aj náhle cievne mozgové príhody, nie je doteraz známe, prečo k tomu napriek adekvátnej liečbe dochádza; takéto ťažké stavy si vyžadujú hospitalizáciu na JIS resp. ARO. Ďalšou ťažšou komplikáciou je myelitída (poškodenie miechy). Pacient má náhle ťažkosti s chôdzou, je postihnutý pohybový aparát – dolné i horné končatiny podľa miesta poškodenia miechy.“ Podľa primárky Cifrákovej sa u pacientov po covide vyskytlo aj poškodenie lícneho nervu ťažkého charakteru, ktorého úprava i napriek liečbe postupuje veľmi pomaly.
Primár Kardiologickej ambulancie z VÚSCH MUDr. Miroslav Gbúr objasnil, že pri kardiovaskulárnych problémoch je potrebné zistiť, či ide o postcovidové kardiovaskulárne ochorenie alebo sa prejavilo ochorenie, ktoré pacient už mal pred covidom a nemusel si toho byť vedomý. „Je potrebné vykonať základné vyšetrenia (elektrokardiogram, USG srdca a niektorých odberov) a pokiaľ tieto ukážu existenciu nejakého kardiovaskulárneho ochorenia, zaoberá sa jeho riešením kardiológ. Pokiaľ sú tieto výsledky negatívne, tak pravdepodobne ide o postcovidový kardiovaskulárny syndróm, pričom najdôležitejšiu úlohu v manažmente liečby zohrávajú režimové opatrenia a postupné fyzické zaťažovanie.“ Aj po iných ťažších ochoreniach je podľa kardiológa potrebný istý čas, aby sa organizmus nastavil do takého módu ako fungoval pred chorobou.
MUDr. Jozef Dragašek vysvetlil, že v súvislosti so vznikom duševných porúch sa uplatňujú viaceré mechanizmy; psychologické, sociálne faktory alebo biologické faktory. „Na začiatku pandémie sme zaznamenali reaktívne symptómy a nespájali sme to bezprostredne so samotným ochorením covid, ale skôr s okolnosťami a dôsledkami, ktoré sa okolo ochorenia objavili. Až neskôr hlavne po druhej vlne pandémie sa začali uniformne objavovať pacienti s typickými ťažkosťami s odstupom štyroch až dvanástich týždňov po prekonaní ochorenia a to bez ohľadu na jeho intenzitu. To viedlo k úvahe, že okrem psychologických a sociálnych faktorov môžu svoju úlohu zohrávať aj tie, ktoré spôsobuje samotné ochorenie, respektíve dopad imunitnej odpovede.“
Ťažkosti sa podľa MUDr. Dragašeka vyskytli nielen u pôvodných pacientov, ktorí sa častokrát dekompenzovali, ale asi aj v dvadsiatich percentách prípadov u pacientov po prekonaní covidového ochorenia, ktorí dovtedy nemali žiadne neuropsychiatrické ťažkosti. Okruhy, ktoré sa podarilo identifikovať ako súvisiace s long covidom alebo post covidom, sú dva: problémy s pozornosťou a pamäťou(tzv. zahmlená myseľ, neschopnosť sústrediť sa, vykonávať bežné aktivity, súvisiace s prácou či domácnosťou) a problémy, súvisiace s ovládaním nálad (úzkostné stavy, depresie, poruchy spánku). Rozličná je aj intenzita týchto ťažkostí od ľahších až po najťažšie formy.
Docent MUDr. Pavol Joppa sa venoval problematike posctovidového syndrómu z hľadiska odboru pneumológia. „Jeho prvým mechanizmom vzniku je priame poškodenie a zničenie pľúcneho tkaniva ako aj súvisiacich štruktúr najťažšou formou infekcie, čo je covidový zápal pľúc. Ostatné predpokladané mechanizmy sú viac systémové – hypoxia môže poškodzovať rôzne orgány, pacienti na umelej pľúcnej ventilácii majú postintenzívny syndróm (ochabnuté svalstvo, otlačené periférne nervy). Respiračné ťažkosti však môžu mať aj pacienti, ktorí neprekonali zápal pľúc,“ doplnil P. Joppa.
MUDr. Miriam Dziaková vysvetlila, ako rehabilitačná liečba pomáha v širšom zmysle slova k návratu do bežného života. „Okrem medikamentóznej liečby, ktorá má nezastupiteľné miesto v akútnom štádiu, v chronickom štádiu je dôležitá rehabilitácia. Tá ale začína už práve v akútnom štádiu, kde sú pacienti rehabilitovaní na lôžku, pričom existuje výborná spolupráca špecialistov z rôznych odborov a dochádza k zlepšovaniu stavu pacientov. Väčšina ambulantných pacientov potom prichádzala po covidovom ochorení so širokou škálou ťažkostí od veľkej slabosti, zadýchavania po kašeľ. Po absolvovaní rehabilitačnej liečby sme mohli konštatovať, v spolupráci s pneumológmi, že došlo k zlepšeniu parametrov dýchania bez ohľadu na intenzitu prekonaného ochorenia.“
Pokiaľ ide o ďalší výskyt covidových ochorení, profesor Pavol Jarčuška načrtol víziu do najbližšieho obdobia: „Vychádzať treba z realistických predpovedí, ktoré sú síce mierne optimistické, ale ochorenie stále nemáme za sebou. Veľa vecí máme vo vlastných rukách a to sa týka aj dodržiavania opatrení a odporúčaní odborníkov. Touto cesto zrejme pôjdeme aj na jeseň. Osvojiť by sme si vo všeobecnosti mali, že je slušné a zodpovedné pri každom respiračnom ochorení chrániť svoje okolie.“