Prečo pribúdajú deti s psychickými problémami?
Stále viac detí nechce žiť, trpia úzkosťami či depresiami. K tomuto stavu prispelo aj dvojročné obdobie pandemických obmedzení. Deti a mladí ľudia boli izolovaní, mnohí z nich sa stali závislými od počítačov, mobilov, sociálnych sietí. Ak sa navyše odohrali aj rôzne ďalšie dramatické situácie v rodine, to všetko ovplyvnilo ich psychické zdravie. Smrť alebo sebaublíženie pokladajú za jediné východisko zo svojho zúfalého stavu.
O týchto mimoriadne aktuálnych a pre spoločnosť ťažkých otázkach diskutovala hlavná odborníčka MZ SR a naša erudovaná detská psychiatrička MUDr. Terézia Rosenbergerová z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Triede SNP 1 v piatok, 13. mája v kontaktnej relácii Rádia Lumen ÚV hovor.
Celú diskusiu s moderátorkou Marikou Čigašovou si môžete vypočuť tu
Výrazný nárast pacientov
„V našej ambulancii sme za uplynulé obdobie zaznamenali skutočne výrazný nárast detských psychiatrických pacientov. Absentuje dostatok lôžok pre týchto pacientov, keď nepostačuje ambulantná liečba; detí je u nás zhruba 1 milión 200 tisíc a psychiatrických lôžok 110, čo je vzhľadom na narastajúci počet pacientov absolútne málo. Máme jedinú liečebňu s kapacitou 90 lôžok, kde môžu pacienti pobudnúť dlhšie, ale to v súčasnosti nepostačuje a deti musia byť neraz prepustené skôr, pričom nie sú dostatočne kompenzované,“ hovorí MUDr. Rosenbergerová.
Pre mnohé deti by pritom postačovala akútna pomoc, dobrá krízová intervencia, po prvotnom záchyte, vyšetrení a nastavení terapie by po niekoľkých dňoch mohli odísť domov. Tí, ktorí potrebujú dlhodobejšiu liečbu, by mali byť umiestnení na pedopsychiatrickom oddelení.
Ktoré prípady si vyžadujú okamžitú pomoc odborníka?
Najakútnejšie stavy sú deti so samovražednými myšlienkami a pokusmi, veľmi veľa je prípadov ťažkých depresií, ďalej mentálnej anorexie, pretože poruchy príjmu potravy sú život ohrozujúce. Pomoc potrebujú aj deti s agresívnym správaním, ktorým sa nedarí a sebapoškodzujú sa. Veľa detí má problémy so školu a ak sa pridá tlak rodičov, zameraných iba na výsledky, môže to pre dieťa vyústiť do bezvýchodiskovej situácie a ku skratovému konaniu. Ďalšou ohrozenou skupinou sú deti so závislosťami, či už látkovými ale aj nelátkovými – dieťa odmieta vychádzať z domu, celé hodiny trávi na sociálnych sieťach, pri počítači, zanedbáva hygienu, prestáva sa stravovať, neučí sa, závislosť ho celého pohltí.
Ani psychológ ani psychiater však nedokáže urobiť zázrak na počkanie a rodičia nemôžu očakávať, že predpíšeme nejaké lieky a všetko sa vyrieši. To, čo deti povedia, je neraz len zlomok z ich skutočných problémov. Liečba je dlhodobejšia, vyžadujúca spoluprácu s rodinou, vysvetľuje erudovaná pedo psychiatrička.
Prvá vlna priniesla zdesenie, strach
Pandemické obdobie nás veľmi výrazne a závažne ovplyvnilo a nie je možné konštatovať, ako dlho sa budeme z toho spamätávať a kedy sa to vráti do „normálneho“ stavu. Prešli sme prakticky tromi zaťažujúcimi obdobiami.
„Prvá vlna priniesla zdesenie, strach, nikto nevedel, čo sa deje, mysleli sme si, že to bude trvať len chvíľu. Mnohé rodiny zostali bez práce, príjmu, náhle úmrtia bez rozlúčky spôsobovali veľkú mieru stresu a úzkosti. Deti sa zostali učiť doma, čo bola dosiaľ nepoznaná skutočnosť, navyše ak boli z núdzneho prostredia, ani nemali prístup k počítaču, internetu a teda ku vzdelaniu. Mnohí rodičia v tom čase ani nedozerali na svoje deti. Aj nepravidelnosť spôsobovaná napríklad výpadkom internetového spojenia a zadávania úloh v rôznych časoch viedla k narušeniu režimu dňa a pocitu zúfalstva.
Začala narastať šikana a agresivita cez média a online priestor
„Druhá vlna bola charakterizovaná miernym uvoľnením, deti sa tešili do školy, ale objavili sa v tom čase prípady s pervazívnymi poruchami. Začala narastať šikana a agresivita cez média, online priestor pokladali deti za zaručujúci anonymitu a teda umožňujúci robiť iným zle. Dosť detí malo problémy s učením, pribudli medzery vo vzdelaní. Deti prestali navštevovať krúžky, stratili svoje dovtedajšie záľuby, motiváciu. Neboli miesta, kde by sa mohli stretávať a ani nechodili von, pretože rodičia sa báli, aby nepriniesli infekciu do rodiny. Takže ani toto obdobie nebolo príliš radostné.
Nuž a dnes sme v situácii, kedy mimoriadne narástlo násilie a medzi deťmi je veľká miera agresivity. Deti sa k rovesníkom správajú vyslovene zle a pribúdajú samovražedné pokusy, závislosti, experimentovanie s rôznymi látkami. Málo detí sa vrátilo k svojim koníčkom, možno z desiatich jedno sa vrátilo k športovaniu či inej činnosti. Deti sú akoby smutnejšie, prázdnejšie,“ konštatuje MUDr. Rosenbergerová.
Zlepšeniu situácie v duševnom zdraví podľa nej neprispieva ani súčasná ekonomická situácia. V rodinách, kde sa znížil príjem, rastie napätie, musia veľmi zvážiť, na čo využijú finančné prostriedky a to nepriaznivo vplýva aj na deti a adolescentov.
Hrozba menom internet, narastá zneužívanie detí
Nie všetky deti dovolia svojim rodičom prístup do svojho účtu, rodičia mnohokrát ani nemajú o to záujem a keď sa príde napríklad na šikanu, nerieši sa to adekvátne. Rovnako nedostatočne sa rieši, ak niekto cez sociálne siete dáva návody, ako si deti majú ublížiť. Žiadnou zriedkavosťou nie sú internetové výzvy k nesprávnemu správaniu sa detí a rodičia často vôbec netušia, kam až ich deti dosurfujú. Hrozbou je zastrašovanie detí, vyzývanie k zasielaniu fotiek v rôznych polohách a potom ich vydieranie a šikanovanie.
„Narastá zneužívanie detí takýmto spôsobom. Nie je jednoduché odpovedať na otázku, čo by mali robiť rodičia, aby tomu zabránili. Je to komplex problémov, ale nazdávam sa, že rodičia by mali mať prístup k tomu, s kým sa ich dieťa kontaktuje, s kým sa kamaráti, ako trávi voľný čas a ten by mu mali do určitej miery aj zdravo vyplniť sami spoločnými aktivitami. Komunikácia s deťmi však viazne, v rodinách sa o problémoch nerozpráva, nerozoberajú sa pocity detí. Ale žiaľ dnes medzi sebou nekomunikujú ani rodičia, preťažení svojimi problémami nevidia tie, ktoré trápia ich potomkov,“ dopĺňa MUDr. Rosenbergerová.
Nebojte sa zobrať deťom mobil
O benefitoch prevencie vieme, ale mali by sme ju viac uvádzať do praxe. Lepšie je problémom predchádzať ako riešiť neraz vážne následky. Rodič by sa mal s dieťaťom rozprávať, všímať si jeho náladu. Nemalo by mu robiť problém vziať dieťaťu večer mobil, aby ním nemanipulovalo hlboko do noci, aby sa dobre vyspalo a nemalo na druhý deň v škole problém. Adolescenti majú tendenciu brániť sa zásahom do svojho „súkromia“, ale za dieťa do jeho plnoletosti je skutočne zodpovedný rodič – a to nielen právne, ale aj morálne a to i v celom ďalšom živote…