Vo svete trpí Parkinsonovou chorobou vyše 6 miliónov ľudí, na Slovensku je to 13 tisíc ľudí. Ochorenie postihuje častejšie mužov ako ženy a to bez rozdielu spoločenského postavenia a nepozorujú sa žiadne významné etnické alebo geografické rozdiely. Priemerný vek nástupu ochorenia je 60 rokov, avšak asi 5 až 10% prípadov sa manifestuje pred štyridsiatym rokom veku. Keďže incidencia s vekom výrazne stúpa a ľudia sa dožívajú relatívne vysokého veku, predpokladá sa, že aj výskyt ochorenia sa v budúcnosti dramaticky zvýši.
Medzi známe osobnosti, ktoré choroba postihla, patril napríklad pápež Ján Pavol II., kanadsko-americký herec Michael J. Fox či americký boxer Muhammad Ali.
11.apríl – Svetový deň Parkinsonovej choroby
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová asociácia pre Parkinsonovu chorobu (WPDA) a Európska asociácia pre Parkinsonovu chorobu (EPDA) sa od roku 1997 rozhodli pripomínať 11. apríl ako deň povedomia o tomto ochorení, o jeho príčinách, prevencii, liečbe a načúvaniu potrebám ľudí s týmto ochorením a tiež ich rodín. Progresívne chronické neurologické ochorenie popísal už v roku 1817 londýnsky lekár a paleontológ James Parkinson, v 19. storočí používanie názvu Parkinsonova choroba zaviedol francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot, ktorému patrí prvenstvo za úspešné pokusy o liečbu ochorenia.
Charakteristika ochorenia
Parkinsonova choroba je dlhodobé progresívne ochorenie mozgu a je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením. V minulosti bola považovaná za ochorenie, spojené s nedostatkom dopamínu v bazálnych gangliách. Dnes už vieme, že ide o oveľa komplexnejšiu multineurotransmiterovú patológiu, pričom klinický obraz zahŕňa mnoho ďalších motorických a nemotorických symptómov, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu života pacientov.
Prvé viditeľné znaky ochorenia – spomalenosť pohybov, stuhnutosť svalstva, tras, strata stability – sa prejavia až pro poklese hladiny dopamínu, zabezpečujúceho prenos nervových vzruchov motoriky o 70 až 80 percent. U mnohých pacientov sa pridajú aj poruchy psychiky – strach, depresie, demencia.
Príčiny vzniku Parkinsonovej choroby
Presná príčina vzniku ochorenia u väčšiny pacientov nie je známa. Výskum poukazuje na kombináciu genetických a enviromentálnych faktorov, ide teda o ochorenie multifaktoriálne. Medzi potenciálne rizikové faktory patria toxíny, pesticídy, mikrotrauma mozgu a genomické defekty, zatiaľ čo znížené riziko vzniku ochorenia bolo opísané v súvislosti s fajčením, konzumáciou kofeínu a vyššou fyzickou aktivitou. U pacientov sa zisťuje pozitívna rodinná anamnéza asi v 10-15% prípadov.
Pokrok v nových technológiách pri liečbe pacientov využívajú aj naši špičkoví špecialisti
Neurologická klinika UNLP a LF UPJŠ poskytuje špecializovanú starostlivosť o pacientov zo širšieho regiónu a spolupracuje so špičkovými genetickými laboratóriami, poskytujúcimi diagnostiku, ktorá na Slovensku nie je dostupná. Za posledné roky diagnostikovali v docent MUDr. Matej Škorvánek, PhD., ktoré je súčasťou kliniky, vyše 200 pacientov so vzácnymi diagnózami a vlani objavili i novú genetickú príčinu vzniku Parkinsonovej choroby so vznikom v mladom veku, podmienenú mutáciami v géne WARS2. Ako informoval lekár centra docent MUDr. Matej Škorvánek, PhD., pokrok v nových technológiách umožňuje našim neurológom prehodnotiť a nájsť správnu diagnózu aj u pacientov, u ktorých to v minulosti nebolo možné a tým pádom ich adekvátne liečiť.
Možnosti liečby
Podľa Európskej charty práv pacienta s Parkinsonovou chorobou má každý človek s uvedeným ochorením právo na liečbu špecialistom, ktorý na základe klinických príznakov stanoví stupeň ochorenia a spôsob liečby.
Liečba je rôznorodá a efektívna. Trendom je začať s ňou čím skôr, čo zabezpečí dlhodobú nezávislosť pacienta. Využívajú sa lieky – levodopa prechádza do mozgu, kde sa mení na dopamín a agonisty, ktoré funkciu dopamínu stimulujú. U nás sú dostupné všetky moderné antiparkinsoniká. Stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa do ich tela zavedie stimulátor, pomáhajúci zmierniť tras či stuhnutosť svalov.
Okrem toho dôležitú úlohu hrá aj telesné cvičenie, doplnkové terapie, vyvážená strava, emočná podpora a pevné vzťahy. Pochopenie Parkinsonovej choroby a vyrovnanie sa s novou životnou situáciou sú takmer také dôležité, ako praktický manažment choroby.
Zlepšenie kvality života
Parkinsonova choroba je multisystémové ochorenie s komplexnou patológiou a patofyziológiou, ktorá zahŕňa kombináciu genetiky, epigenetiky a faktorov prostredia. Mnohé nemotorické symptómy, vrátane porúch spánku, únavy, čuchového deficitu, zápchy a iných, môžu zohrávať dôležitú úlohu v úspešnej diagnostike počiatočných štádií ochorenia.
Napriek intenzívnemu výskumu je ochorenie stále nevyliečiteľné. Budúce výzvy odborníkov budú zamerané najmä na identifikáciu biomarkerov pre včasnú diagnostiku choroby v predklinickom štádiu, čo následne umožní aj efektívnejšie terapeutické intervencie. Možno konštatovať, že vďaka modernej liečbe sa kvalita života pacientov a ich vyhliadky zlepšujú. Na rozdiel od minulosti sa dožívajú rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.
Od roku 2009 pomáha pacientom s Parkinsonovou chorobou u nás Spoločnosť Parkinson Slovensko a jej regionálne kluby. Poskytujú odborné poradenstvo, informujú o možnostiach, ako ochorenie prekonávať, vysporiadať sa s psychickými a fyzickými bariérami, ako kompenzovať dôsledky postihnutia a zapájať sa aj napriek ochoreniu do spoločenského života.