Prof. P. Jarčuška: Za dva roky nám pandémia priniesla množstvo cenných poznatkov
Šiesteho marca uplynuli dva roky od prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku; vyskytlo sa u 52-ročného muža z Bratislavského kraja, ktorý nemal cestovateľskú anamnézu, ale žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá sa vrátila z oblasti s výskytom nového koronavírusu. Odvtedy počet pozitívnych prípadov stúpal, striedali sa relatívne pokojné mesiace s veľmi búrlivými, keď denné štatistiky prinášali tisícky nakazených, stovky hospitalizovaných a desiatky mŕtvych.
Rádio Regina RTVS vo svojej relácii Pohotovosť 7. marca privítalo ako hosťa prednostu Kliniky infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice a prezidenta Slovenskej spoločnosti infektológie profesora MUDr. Pavla Jarčušku, PhD. Hlavnými témami rozhovoru bola stále prebiehajúca pandémia COVID-19 – čo sme o nej všetko dozvedeli za obdobie, počas ktorého s ňou žijeme, čo nás čaká v najbližšej budúcnosti a či súčasnú epidemiologickú situáciu nepriaznivo neovplyvní prílev utečencov od nášho vojnou zmietaného východného suseda.
Celú besedu si môžete vypočuť tu
Čo sme sa za obdobie od prvého prípadu naučili?
„V súčasnosti oveľa lepšie chápeme, ako sa vírus správa, ako naň človek imunologicky reaguje, pretože táto reakcia je kľúčom k tomu, či sa toto ochorenie vyvinie v miernej forme alebo závažnejšej či kritickej forme. Naučili sme sa, ktorý liek v ktorej fáze ochorenia má význam podávať. Dnes už napríklad vieme, že antivirotiká majú význam len na začiatku ochorenia, v jeho neskoršej fáze treba voliť iné postupy. Súčasne sme sa naučili, aké sú jednotlivé epidemiologické charakteristiky – vírus nás v mnohom prekvapil v tom, ako mutuje, hoci isté predpoklady ako to bude prebiehať existovali,“ skonštatoval profesor Jarčuška.
Nová koronavírusová infekcia je zradná v tom, že prenášač ochorenia nemusí mať žiadne klinické príznaky, čo sťažuje možnosť lokalizácie ochorenia a zamedzenia cirkulácie vírusu. Iné je aj to, že spôsobuje ďaleko vyššiu úmrtnosť.
Odborníkov do istej miery prekvapilo, ako veľmi rýchlo zareagoval výskum a vývoj, ako promptne sa objavili a zaviedli isté liečebné postupy, ako sa vcelku presne predvídalo, ako sa bude šíriť vzniknutá mutácia, aká bola kooperácia medzi jednotlivými krajinami. A samozrejme tým najväčším pozitívom bolo, že sa veľmi rýchlo podarilo uviesť do reálnej praxe vakcíny, ktoré majú veľmi veľký význam a efektivitu v boji s ochorením.
Mutácie vírusu a varianty ochorenia
Každý vírus má tendenciu mutovať kvôli tomu, aby prežil a aj kvôli tomu, aby lepšie identifikoval miesto na štruktúrach hostiteľa, kde sa má usadiť. Každý organizmus má tendenciu prežiť. Vírus sa množí veľmi rýchlo, malé mutácie prebiehajú kontinuálne, otázka je, kedy sa mutácie stanú natoľko závažné, že zmenia charakter vírusu.
„Vírus prioritne nemá tendenciu zabíjať hostiteľa. Z histórie máme pár príkladov, že vírusové ochorenia mali prvú, druhú či tretiu mutáciu so závažnejším klinickým priebehom a ďalšie už ho nemali,“ vysvetlil profesor Jarčuška.
Mutácie vírusu ovplyvňuje viacero faktorov, ale vírus veľmi dobre mutuje, ak sa zmení prostredie, v ktorom žije. Koronavírus za uplynulé dva roky zmutoval niekoľkokrát, tých mutácií je ďaleko viac ako dnes poznáme, aj napríklad variant omikron má dve základné podmutácie.
„To, čo platilo pri jednej mutácii koronavírusu klinicky aj z hľadiska imunológie i parametrov, ktoré sme u pacientov sledovali, neplatilo automaticky u ďalšej,“ skonštatoval profesor Jarčuška.
Pri všetkých respiračných infekciách všeobecne platí, že najzraniteľnejšou skupinou sú seniori a taká skupina ľudí, ktorá nemá adekvátny imunologický systém. Pri alfa a delta variante koronavírusu boli s ťažkým priebehom či úmrtím aj mladší ľudia – boli to takí, ktorí nemali dovtedy rozpoznanú poruchu imunitného systému. Ťažký priebeh mali i mladí ľudia – športovci, ktorých bunková imunita nereagovala adekvátne.
Mohli sme opatreniami ovplyvniť inak priebeh pandémie?
Opatrenia boli efektívne, musia sa ale vždy zavádzať a komunikovať vo vzťahu k epidemiologickému procesu a vo vzťahu k tomu, ako je postihnutá bežná činnosť človeka, hospodárstvo danej krajiny. Mnohí, ktorých sa opatrenia dotýkali, mali na nich iný názor a to v závislosti od toho, v akých zložkách hospodárstva pôsobia. V prípade, že by sa podobná situácia s pandémiou vyskytla aj niekedy v budúcnosti, je podľa profesora dôležité veľmi citlivo balansovať niektoré opatrenia, ktoré spočiatku takto vnímané neboli, pretože doteraz sme sa s takou situáciou nestretli.
Aká je epidemiologická situácia v súčasnosti
Vo väčšine európskych krajín je dnes tendencia poklesu výskytu ochorenia, ale nie všade je taký, ako sa pôvodne matematicky namodelovalo. Omikron nie je infekcia s tak závažným priebehom, ako boli predchádzajúce, takže situácia je priaznivejšia.
„Situáciu momentálne nemôžeme vzhľadom na počet hospitalizovaných hodnotiť ako dobrú, ale je stabilizovaná. V našej nemocnici napríklad počet pacientov zatiaľ neklesá. Dnes s omikronom však končí v nemocniciach minimálny počet pacientov a z nich oveľa menej na umelej pľúcnej ventilácii. Na tzv. neinvazívnej ventilácii a umelej pľúcnej ventilácii dnes máme v našej nemocnici 15 ľudí, takže tieto čísla sú úplne iné ako pri podobnom počte pacientov v nemocnici pri predchádzajúcich variantoch ochorenia. Drvivá väčšina ľudí dnes prekoná ochorenie ako bežné, trochu závažnejšie ochorenie horných dýchacích ciest veľmi podobné chrípke,“ uviedol profesor Jarčuška.
Pred závažnejším klinickým priebehom nás chráni vlastná imunita. Optimálna je kombinácia prekonania ochorenia a vakcinácia.
Čo môže v tejto situácii vyvolať utečenecká kríza?
Pandémia koronavírusu je u nás na ústupe, ale vyvstáva otázka, či to nemôže ovplyvniť súčasná situácia, kedy k nám prúdia ľudia, utekajúci pred vojnou z Ukrajiny. Aj na Ukrajine je však krivka v zostupnej fáze, môžeme predpokladať, že dramatický dopad by to pre nás nemalo mať. Pokiaľ ide o očkovanie, Ukrajinci sú na tom podstatne horšie ako my.
„Prílev utečencov ale okrem pandémie koronavírusu prináša otázku, aká je v krajine, z ktorej prichádzajú, epidemiologická situácia, aká je tam zaočkovanosť proti bežným detským ochoreniam a či je tam výskyt iných infekčných ochorení ako u nás. Je potrebné povedať, že Ukrajina je špecifická krajina z niekoľkých dôvodov – to, čoho sa obávame je, že je tam nízka očkovanosť proti ochoreniam ako sú osýpky či mumps a ďalšie – je to len necelých 60%. Takže bude dôležité podchytiť to u skupiny ľudí, ktorí tu chcú zostať a zabezpečiť ich zaočkovanie čo najskôr a prispôsobiť očkovací kalendár,“ pripomenul profesor Jarčuška.
Ďalším vážnym problémom je aj niekoľkonásobne vyššia incidencia tuberkulózy na Ukrajine ale aj to, že sa tam oveľa častejšie ako u nás vyskytujú kmene s vysokou rezistenciou voči bežným antituberkulotikám, takže ich bude treba inak liečiť.
Zhoršenie epidemiologickej situácie by však podľa odborníka UNLP nemalo byť rýchle. „Musíme tomu venovať pozornosť a situáciu priebežne vyhodnocovať, aby sme dokázali prijať adekvátne opatrenia v prípade akýchkoľvek zmien,“ uzatvára profesor Pavol Jarčuška.