Dekubity – preležaniny – vznikajú u pacientov na rôznych častiach tela, na ktoré pôsobí dlhší čas tlak. Prejavujú sa najmä u dlhodobo ležiacich pacientov, ale nezriedka aj u imobilných ľudí na vozíčku. Odborníci počas preventívnej akcie v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura STOP DEKUBITOM vysvetľovali laickej verejnosti, ako preležaninám predchádzať. Nechýbali inštruktážne ukážky správneho polohovania pacienta a osvedčené postupy starostlivosti našich zdravotníkov aj odborníkov spoločnosti Hartmann, ktorá sa špecializuje na zdravotnícke antidekubitárne pomôcky.
Bežná verejnosť by mala vedieť, čo je to DEKUBIT
„Aby ich následne nebolo potrebné liečiť na dekubity. Pokiaľ je potrebné liečiť pacienta doma, je dôležité, aby aj blízki, ktorí sa oňho starajú, vedeli, ako odľahčiť dané časti tela, aby nevznikali dekubity. Prípadne, aby sa zahojili čím skôr, pokiaľ ich už pacient má,“ rozpráva fyzioterapeutka z Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie na Rastislavovej 43, Mgr. Miroslava Vysocká.
Starostlivosť o pacientov s dekubitmi je náročná. Ideálne podľa nej je, keď sa o takéhoto človeka doma starajú dvaja ľudia a môžu sa striedať. „Vždy je dobré, keď s takýmto pacientom manipulujú dvaja, v nemocnici to nie je problém. Náročnejšie je to doma. Ale narábanie s takýmto pacientom vie zvládnuť aj jeden človek, keď sa naučí s pacientom manipulovať a správne ho polohovať,“ pokračuje.
Pomôžu aj zdravotnícke pomôcky
Existuje možnosť zakúpiť alebo požičať si domov polohovateľnú posteľ. „Ideálne je, ak máme pacienta na polohovateľnej posteli, pretože si ju vieme upraviť na našu výšku. Ak sa totiž dlhodobo staráme o takéhoto rodinného príslušníka, náš chrbát trpí. Takže je dôležité vedieť, ako dvíhať pacienta, ako ho presúvať, ako ho otáčať. Nielen kvôli samotnému pacientovi, ale musíme si chrániť aj svoje zdravie, aby sme si nespôsobili vlastné zdravotné problémy,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Mirka.
Pokiaľ ide o dočasnú, krátkodobú starostlivosť, pomôžeme si dekami, vankúšmi. Ak ide o dlhodobú starostlivosť, nevyhnutné sú pomôcky na polohovanie pacienta. Na trhu sa už dajú bez problémov kúpiť.
RADA skúsenej fyzioterapeutky:
Vyskúšajte si najskôr sami na sebe polohu, v ktorej budete mať pacienta. Pokiaľ nie je pohodlná pre vás, nebude ani pre pacienta.
Polohovanie pacienta závisí od jeho diagnózy a od funkčného stavu. Napríklad pre pacientov, ktorí majú zápal pľúc, či problémy s dýchaním, nie je vhodná poloha – ležanie na chrbte. Vhodnejšia je taká, pri ktorej je vyvýšený hrudník.
Naši zdravotníci pomôžu aj rodine pacienta
„Komunikujeme aj s rodinou, vieme inštruovať rodinu, ako sa starať, ako polohovať, poradíme, čo je potrebné robiť, kde prípadne získať zdravotnícke pomôcky pre dlhodobo ležiaceho pacienta. Buď, aby sa predišlo vzniku preležanín, alebo aby sa odľahčilo pacientovi, keď už dekubity má,“ dodáva Mirka Vysocká. Dekubity sú pre každého pacienta veľkým rizikom, predlžujú jeho liečbu a celkový pobyt v nemocnici. Úmrtnosť pacientov s dekubitmi je až 4-krát vyššia než u tých, ktorí nimi netrpia.
Liečba dekubitov je finančne veľmi náročná
Širšia osveta v prevencii dekubitov má význam nielen pre zdravotnícke zariadenia, ale aj pre samotných pacientov a ich príbuzných. „Prevencia je vždy lacnejšia, ako riešenie dôsledkov. Ale musí sa začať už pri prvých štádiách. V zahraničí sa dekubitom dokonca predchádza skôr, než je pacient hospitalizovaný v nemocnici. Na Slovensku zatiaľ nemáme takéto možnosti,“ vysvetľuje MUDr. Marián Rošák, PhD. z Kliniky úrazovej chirurgie.
„Najlacnejšie dekubity sú žiadne dekubity. Ak už vzniknú, v prvom a druhom štádiu sú náklady 700 – 800 eur za 3 mesiace ich liečby. Ak sú dekubity vyššieho štádia, teda 3. až 4., vychádza to na 7.000 – 8.000 eur za 7 až 8 mesiacov následnej liečby. Čiže tie náklady sú neporovnateľné,“ dodáva skúsený lekár na prevenciu a liečbu dekubitov.
Dekubity môžu získať nielen starší ľudia, či ležiaci seniori
Dostať ich môže aj 20-ročný človek po ťažkej polytraume alebo ochrnutý pacient po neurochirurgickom výkone. „Riziková je aj detská či mladá generácia, pri dlhom ležaní môže vzniknúť dekubit na záhlaví. Pri staršej generácii vznik dekubitov závisí od mobility človeka. Všeobecne ich vznik podmieňuje celkový zdravotný stav pacienta. Sú rôzne pravidlá pre pacienta hospitalizovaného v nemocnici, v domove sociálnych služieb či doma. Dôležité je, aby sa aj laická verejnosť vedela poradiť, aby ľuďom, ktorí sa o dlhodobo ležiacich príbuzných či blízkych starajú doma, mal kto pomôcť,“ uzatvára MUDr. Rošák.
Až v 90% sa dekubitom dá predísť. „Komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pravidelné a správne polohovanie pacientov. V posledných dvoch rokoch kladieme v UNLP na to veľký dôraz, zabezpečovaním rôznych antidekubitných pomôcok na lôžkové oddelenia, ktoré uľahčujú ošetrovateľskému personálu manipuláciu s pacientom a zabezpečujú im vyšší komfort,“ hovorí Vlasta Kostovská, sestra pri lôžku na Neurochirurgickej klinike, ktorá je súčasťou Ranového tímu (pracovná skupina pre ošetrovanie chronických rán a dekubitov pri UNLP v Košiciach).
Prevenciu pred dekubitmi chceme v UNLP posilniť
Prevencia dekubitov je súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta a UNLP pracuje podľa vypracovaných štandardov. „Na oboch pracoviskách nemocnice – Tr. SNP aj Rastislavova 43 – venujeme tejto problematike veľkú pozornosť. Pripravili sme preto nový moderný projekt manažmentu starostlivosti a prevencie dekubitov u rizikového pacienta, ktorý nám pomôže efektívnejšie eliminovať faktor vzniku dekubitov,“ hovorí námestníčka UNLP pre ošetrovateľstvo PhDr. Alena Kellnerová, MPH.
Za kľúčové pritom považuje vytvorenie pracovných skupín pre prevenciu a liečbu dekubitov – lekár a sestra na všetkých lôžkových pracoviskách. „Vo väčšej miere plánujeme do prevencie zapojiť aj fyzioterapeutov, ktorí sa priamo podieľajú na polohovaní pacienta. A tiež pravidelné vzdelávanie a školenia zdravotníkov v tejto oblasti, ktorá neustále prináša nové poznatky, ako pri ošetrovaní tak pri vývoji rôznych pomôcok či antidekubitárnych prípravkov,“ pokračuje A. Kellnerová.
Pri tvorbe ošetrovateľskej dokumentácie UNLP aktívne spolupracuje s Ústavom ošetrovateľstva LF UPJŠ Košice, pod vedením prof. PhDr. Lucie Dimunovej, PhD. „Spolupráca pomôže najmä pri školení zdravotníckeho personálu, ale aj pri vzniku nového manuálu na ošetrovanie rán,“ uzatvára námestníčka UNLP.
Súčasťou preventívnej akcie STOP DEKUBITOM bol v UNLP aj seminár pre lekárov a sestry MANAŽMENT CHRONICKÝCH RÁN – DEKUBITY, ktorý sa uskutočnil pod záštitou námestníčky Aleny Kellnerovej. Odborným garantom podujatia bol námestník liečebno-preventívnej starostlivosti pre chirurgické odbory MUDr. Róbert Čellár, PhD., MPH.