Prvý májový utorok patrí Svetovému dňu astmy. Organizuje ho Globálna iniciatíva pre astmu s podporou Svetovej zdravotníckej organizácie(WHO) a tohtoročnou témou je „Uzatváranie medzier v starostlivosti o astmu.“
Priedušková astma patrí medzi civilizačné choroby a celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí, čo ju zaraďuje medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia, u detí je to dokonca najčastejšie neprenosné ochorenie. U nás trpí astmou 3 – 5% populácie, pričom u detí je to 6 – 7 %.
Podľa štatistík WHO sa počet astmatikov každoročne zvyšuje a odhaduje sa, že o dva roky ich bude na svete 400 miliónov. Ročne na astmu zomrie približne 180 tisíc ľudí a s pribúdajúcim počtom pacientov stúpajú aj náklady na ich liečbu, ktoré dokonca prevyšujú tie na liečbu AIDS či TBC.
Čo je astma
Súčasná definícia ostáva od roku 2003 nezmenená; podmieňuje ju chronický zápal dolných dýchacích ciest s účasťou rôznych buniek /lymfocytov, eozinofilov, neutrofilov/, ktorý vedie k hyperaktivite priedušiek. Výsledkom sú klinické prejavy v zmysle opakujúcich sa epizód dýchavice a pískotov, tiesne na prieduškách a kašľa, hlavne v noci a nadránom.
„Pacienti k nám prichádzajú pre klinické ťažkosti a sú odoslaní od obvodných lekárov alebo špecialistov z ORL odboru, internistami prípadne kardiológmi. Prvotnými ťažkosťami sú opakujúce sa záchvaty dýchavičnosti, ktoré sa líšia v závažnosti a frekvencii. Symptómy sa zvyčajne združujú s variabilnou bronchiálnou obštrukciou, ktorá je reverzibilná buď spontánne alebo vplyvom liečby, spočiatku úplne a neskôr len s istým stupňom reverzibility,“ informoval nás prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie docent MUDr. Pavol Joppa, PhD.
Astmu možno klasifikovať z rôznych pohľadov a prístupov. Podľa etiológie fenotypizácie ju možno rozdeliť na alergickú a nealergickú eozofilnú alergickú, eozofilnú nealergickú, non-eozofilnú a neurčitú. Podľa stupňa závažnosti ju delíme na interminetnú /prerušovanú, striedavú/, sezónnu, ľahko perzistujúcu a ťažko perzistujúcu. Podľa stupňa kontroly na kontrolovanú, čiastočne kontrolovanú a nekontrolovanú. Podľa liečiteľnosti zasa na ľahko liečiteľnú a ťažko liečiteľnú.
Spúšťače ochorenia a rizikové faktory
Astmatický záchvat vzniká pri zvýšenej aktivite dýchacích ciest na rôzne podnety – alergény, lieky, parfumy, chemikálie, tabakový dym, prach, chlad, vírusy, baktérie a podobne – pri ktorých sa priedušky prudko stiahnu a sťažujú prienik vzduchu do a z pľúc. Toto stiahnutie sa prejavuje často ako tzv. pískanie pri nádychu a výdychu.
K rizikovým faktorom, podieľajúcim sa na rozvoji astmy, patria genetická predispozícia, znečistenie prostredia, alergény, časté užívanie antibiotík v detstve, časté infekcie dýchacích ciest. Taktiež by sme sa mali vyvarovať dlhodobému stresu, dlhodobej práci v znečistenom a prašnom prostredí a fajčeniu.
„Dlhšie trvajúce zhoršenie astmy spôsobuje široká škála rizikových faktorov. Skorá identifikácia prípadných spúšťačov v pracovnom prostredí a vynechanie ďalšej expozície je dôležitým aspektom manažmentu astmy ako choroby z povolania. Je dôležité vyhýbať sa aj tabakovému dymu, aktívnemu a pasívnemu fajčeniu. Spúšťačom z alergénov môžu byť roztoče, srsť zvierat, huby, plesne, peľ, oxidy dusíka a uhlíka, oxid siričitý, niektoré konzervanty potravín, ale tiež i obezita či emočný stres. Ďalšími faktormi, ktoré môžu exacerbovať astmu, sú rinitída, sinusitída, polypóza – hovorí sa aj o teórii jednotných dýchacích ciest, kedy ochorenie horných dýchacích ciest spustí zhoršenie stavu aj v dolných dýchacích cestách,“ vysvetľuje docent Joppa.
Možnosti liečby
Hoci je astma nevyliečiteľné ochorenie, správna liečba umožňuje pacientom dobrú kvalitu života bez výrazných obmedzení. Liečba astmy je dnes už šitá na mieru a jej cieľom je minimalizovať príznaky ochorenia, zamedziť zhoršeniu stavu v podobe astmatických záchvatov a zabezpečiť pacientovi rovnakú kvalitu života ako má zdravý človek.
Lieky, ktoré sa používajú v liečbe astmy, delíme na kontrolujúce astmu a uvoľňovače /záchranné lieky/. Prvé spomínané sú určené na každodenné dlhodobé užívanie s cieľom zabezpečiť kontrolu astmy prostredníctvom protizápalového a stabilizujúceho účinku. Uvoľňovače sa používajú podľa potreby pri ťažkostiach, zabezpečia rýchly ústup stiahnutia priedušiek a úľavu od príznakov.
„Hlavnou výhodou inhalačnej liečby je, že sa lieky podávajú priamo do dýchacích ciest, čím sa dosahuje ich vysoká lokálna koncentrácia s významne nižším rizikom vedľajších účinkov. Vzhľadom na účinné inhalačné lieky vieme dostať astmu u väčšiny pacientov pod kontrolu. Lekár monitoruje odpoveď pacienta na liečbu v zmysle dosiahnutej kontroly ochorenia a adekvátne dávku upravuje. Po dosiahnutí kontroly astmy treba dávku titrovať na minimálnu potrebnú na udržanie stavu, čím sa znižuje možnosť nežiadúcich účinkov. V minulosti, keď neboli k dispozícii účinné inhalačné lieky, často pacienti končili na JIS alebo OAIM.
V liečbe astmy sa okrem inhalačných liekov a niektorých perorálnych protizápalových liekov využíva aj nová takzvaná biologická liečba. Z nefarmakologických postupov je liečebnou možnosťou bronchiálna termoplastika, teda zákrok na prieduškách,“ približuje prednosta.
K všeobecným pravidlám pri liečbe patrí tiež vyhýbanie sa znečistenému prostrediu, zamedzenie kontaktu so spúšťačmi astmatických záchvatov, nezanedbať úplné vyliečenie každej infekcie, vykonávať primeranú fyzickú aktivitu, udržiavať si primeranú hmotnosť. Samozrejmosťou pre pacienta by malo byť nefajčiť.