Svetový deň chorých sa každoročne slávi od roku 1992, kedy ho ustanovil svätý otec Ján Pavol II. Tento deň je venovaný nevyliečiteľne chorým ľuďom na celom svete. Cieľom je pripomínať si vytváranie takých podmienok pre chorých, aby mohli znášať nevyliečiteľné choroby a čeliť smrti v dôstojných podmienkach. Katolícka cirkev tento deň slávi sviatok Panny Márie Lurdskej a jej zjaveniu v Lurdoch.Pápež Ján Pavol II sa vždy snažil byť nablízku všetkým bez rozdielu. Nezabúdal na žiadnu skupinu ľudí. Jednou z nich boli aj chorí, pre ktorých stanovil Svetový deň chorých. Sám pritom prežíval utrpenie už od atentátu na jeho osobu, neskôr trpel Parkinsonovou chorobou a v jej pokročilom štádiu akýkoľvek pohyb či slovo boli preňho veľmi namáhavé.
Strašiakom je rakovina
Hovorí sa, že zdravie si začneme vážiť, až keď oň prídeme. Je to smutné, ale často pravdivé. Pri plnom zdraví je ťažké predstaviť si, že nám môže vstúpiť do života náročné, v najhoršom prípade nevyliečiteľné ochorenie. Pri niektorých typoch ochorenia zohráva rolu zdravý životný štýl, no viaceré sú geneticky podmienené a ich nástup viac-menej nemožno odvrátiť.
Zoznam kritických diagnóz nevyliečiteľných ochorení je dlhší. Strašiakom číslo jeden je určite rakovina, pričom úmrtnosť na tento druh ochorenia má stúpajúcu tendenciu. Okrem rakoviny patria medzi najznámejšie nevyliečiteľné ochorenia Alzheimerova, Parkinsonova a Crohnova choroba, AIDS, epilepsia či tuberkulóza.
Práva pacientov
Z pohľadu nevyliečiteľných ochorení je dôležité, aby bola pacientovi poskytovaná dôstojná starostlivosť, ktorá zahŕňa paliatívnu liečbu vo finálnych štádiách ochorenia. Ide o druh liečby, pri ktorej sa už len zmierňujú prejavy zhoršujúceho sa ochorenia. Môže byť ústavná alebo v domácom prostredí a vždy by sa mala niesť v duchu takej pomoci chorému, ktorá umožní jeho dôstojné dožitie bez krutých bolestí.
Lisabonská deklarácia o právach chorých z roku 1981 definuje aj niektoré práva bezprostredne sa dotýkajúce problematiky starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich. Pacient má právo na humánnu starostlivosť, v nevyliečiteľnom štádiu ochorenia na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
Choroba nie je len negatívna, je možnosťou ako svedčiť o láske
Choroba má vždy viac ako len jednu tvár; má tvár všetkých chorých aj tých, ktorí sa cítia byť prehliadaní a vylúčení. Súčasná pandémia spôsobila, že sa ukázali mnohé nedostatky zdravotníckeho systému a neefektívnosť starostlivosti o chorých. Starým, slabým a zraniteľným nie je vždy zaručený prístup k liečebnej starostlivosti alebo nie v rovnakej miere. Pandémia však zároveň vyzdvihla obetavosť a veľkodušnosť zdravotníkov, dobrovoľníkov, kňazov, rehoľníkov či pomocného personálu, ktorí slúžili mnohým chorým a ich príbuzným.
Blízkosť je vzácny balzam, ktorý je oporou a útechou trpiacich v ich chorobe. Ak má byť terapia úspešná, musí zahŕňať vzťah, ktorý umožňuje holistický prístup k chorému. Dôraz na túto stránku služby môže pomôcť aj lekárom, zdravotným sestrám, profesionálom i dobrovoľníkom, aby sa vďaka osobnému osobnému vzťahu dôvery cítili zodpovední za pacientov a sprevádzali ich na ceste uzdravovania.
Svetový deň chorých má byť príležitosťou k spomaleniu a zamysleniu. Choroba nie je len negatívna, je možnosťou ako svedčiť o láske, službe, aby sa civilizácia človeka premenila na civilizáciu daru. Pápež Ján Pavol II v poslednom období svojho pontifikátu učil, že utrpenie je naliehavou výzvou na lásku. A na konci života bude každý z nás súdený z lásky.