Svetový deň lepry – ochorenie, ktoré stále nevymizlo
Svetový deň lepry si každoročne, už od roku 1953, pripomíname 31. januára s cieľom uvedomiť si neustálu prítomnosť chronickej infekčnej choroby, ale i bojovať s predsudkami v spojitosti s týmto ochorením. Jej iný názov je malomocenstvo alebo Hansenova choroba – tento názov je odvodený od mena nórskeho vedca Gerharda Armauera Hansena, ktorý v roku 1873 objavil baktériu, spôsobujúcu ochorenie. Leprou stále trpia milióny ľudí, pričom každoročne sa nakazí približne 500 až 700 tisíc ľudí, najviac prípadov je v Indii, Brazílii, na Madagaskare, v Nepále či Tanzánii.
Aj v Košiciach sa liečil pacient s leprou
Napriek tomu, že potvrdených prípadov výskytu lepry v dávnej minulosti na našom území je minimum (archeologické nálezy kostier s náznakmi poškodenia kostí, potvrdené aj mikroskopickou analýzou), je pravdepodobné, že postihnutých jedincov s týmto ochorením bolo v skutočnosti viac , len sa nestihli prejaviť dostatočne na to, aby ich bolo možné v archeologickom kontexte postrehnúť.
Pacient, u ktorého bola lepra potvrdená, bol však opakovane hospitalizovaný na Klinike infektológie a cestovnej medicíny UN LP v Košiciach v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia. Kožné zmeny, ktoré boli prejavom lepry, pritom spozoroval už v päťdesiatych rokoch.
„Išlo o staršieho pána, narodeného v roku 1900, pochádzajúceho z obce v okrese Rimavská Sobota, ktorého na klinike každý oslovoval „Tamás bácsi“ a ktorý na hospitalizáciu prichádzal stále s husličkami, hraním na nich zabával ostatných pacientov na susediacich izbách,“ spomína si infektológ, profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc., v tom čase pôsobiaci ako sekundárny lekár.
Tento pán sa nakazil v Argentíne alebo Paraguaji. Do Južnej Ameriky odišiel v roku 1924 a bol v úzkom kontakte s domáci obyvateľmi, viacerí preň pracovali na jeho farme. Udával, že niektorí z nich mali trvalé obväzy na niektorých častiach tela.
„Na Slovensko sa vrátil v roku 1960, ale desať rokov predtým sa uňho objavili kožné prejavy. Po určení diagnózy – mikrobiologicky v kožnej excízii potvrdené Mycobacterium Hanseni – bol niekoľkokrát hospitalizovaný a liečený na našom pracovisku. V tom čase sme na liečbu lepry mali k dispozícii prípravok CIBA 1906, obsahujúci thiambutosin. Liečba viedla opakovane ku prechodnému zlepšeniu stavu pacienta,“ konštatuje profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc.
Veľký počet ochorení a úmrtí v minulosti
Lepra je starodávne ochorenie. Lepra, mor, cholera predstavovali jedno z najzávažnejších epidemiologických ochorení, ktoré sa vyskytovali aj na našom území. Už v stredoveku bola známa infekčná povaha lepry a chorí boli izolovaní v tzv. leprosáriách. Typickým znakom ochorenia boli viditeľné kožné lézie, vplyvom poškodenia periférnych nervov dochádzalo k znecitliveniu končatín, náchylnejších na poranenia a infekcie.
V Európe dosiahla maximálnu intenzitu v 12. – 15. storočí ako dôsledok križiackych výprav, po skončení vojen počet ochorení na lepru poklesol. Dnes predstavuje hrozbu najmä pre obyvateľov rozvojových krajín a najchudobnejších oblastí sveta. Odhaduje sa, že v nich v súčasnosti žije 10 až 15 miliónov nemocných. Inkubačná doba je extrémne dlhá, trvá mesiace až roky. Ochorenie však nepatrí k veľmi nákazlivým. K prenosu je potrebný veľmi úzky dlhodobý kontakt a len menej ako jedno percento z tých, ktorí s ním prišli do styku, sa nakazí – vďaka zlepšujúcim sa sociálno-hygienickým podmienkam a dnešným možnostiam liečby je lepra oveľa menšou hrozbou ako v minulosti.
Varovanie pre cestovateľov
Ochorieť na lepru alebo malomocenstvo môže Európan aj v súčasnosti. Epidemiologicky sa ochorenie vyskytuje hlavne v niektorých častiach Ázie, Afriky, Južnej Ameriky a Tichomorí. Najväčší výskyt je v Indii a Brazílii. Izolované ohniská výskytu sa môžu objaviť na rôznych miestach sveta vďaka medzinárodnému cestovnému ruchu. V súčasnosti sa ochorenie častejšie zisťuje u imigrantov, ktorí sa narodili v endemických oblastiach, preto stúpa aj potreba myslieť na toto ochorenie v rámci diferenciálnej diagnostiky.
Cestovatelia do zmienených krajín by mali dbať hlavne na dodržiavanie základných hygienických zásad, predovšetkým na zabránenie prenosu infekcií vzdušnou cestou a vyhýbať sa kontaktom s chorými a osobami, žijúcimi v zlých sociálno-hygienických pomeroch.
Pri akých príznakoch by sa na ochorenie malo myslieť
Lepra má dve základné klinické formy a to nervovú (lepromatózna lepra) a kožnú či uzlovú formu (tuberkuloidná lepra). Pri prvej na koži vznikajú makuly, neskôr papuly a hrboly – lepromy, deformujúce príslušnú časť tela a to najmä tvár, ušné laloky, distálne časti končatín. Pri druhej je typický vznik niekoľkých rozsiahlych asymetrických, pomerne ostro ohraničených makúl, ktoré sú spočiatku červené a sprevádzané šupinatením pokožky. Koža je v týchto oblastiach najprv precitlivelá, neskôr necitlivá. Preto príznaky, ktoré by mali viesť k podozreniam na lepru, sú hlavne kožné zmeny a poruchy citlivosti.
„Dôležité je, aby sa na toto ochorenie myslelo, ak sú prítomné príznaky, ktoré by mohli byť prejavmi lepry. Prispieť k podozreniu by mohla cestovateľská anamnéza do endemických oblastí v období posledných dvadsiatich rokov, ako aj informácie o úzkom a dlhodobejšom kontakte s osobami, pochádzajúcimi z týchto oblastí. Okrem klinického nálezu a pozitívnej cestovateľskej anamnézy sa diagnostika opiera o kožnú biopsiu, prípadne o ster a mikroskopický dôkaz patogéna,“ informoval nás profesor MUDr. Ivan Schréter, CSc., hlavný odborník MZ SR pre infektológiu a tropickú medicínu, bývalý prednosta Kliniky infektológie a cestovnej medicíny UNLP Košice.
Lepru dnes možno liečiť Dapsonom v kombinácii s rifampicínom a pri lepromatóznej forme aj clofaziminom. Ochranný účinok má očkovanie proti tuberkulóze.