Ak je dieťa zdravé a krásne, je ľahké milovať ho, ale iba veľká láska príjme bezvýhradne „iné“ dieťa
Svetový deň povedomia o autizme
Autizmus je pervazívna, biologicky podmienená neurovývinová porucha, zasahujúca do oblasti sociálnej interakcie, komunikačných schopností, imaginácie a hry. Dieťa sa s týmto ochorením narodí a trvá celý život; v priebehu vývinu sa niektoré symptómy, znaky a charakteristiky môžu meniť, rovnako aj stupeň postihnutia k lepšiemu alebo horšiemu, no diagnóza autizmus zostáva nezmenená. Ľudia s autizmom boli dlho považovaní za nevzdelávateľných, ale skúsenosti ukazujú, že pri špeciálnom type starostlivosti a vzdelávania sú schopní prispôsobiť sa do určitej miery „nášmu svetu“ s možnosťou plnohodnotnejšieho života.
Každoročne si 2. apríla pripomíname Svetový deň povedomia o autizme, ktorého cieľom je zvýšiť informovanosť o tomto ochorení, o možnostiach pomôcť autistom v ich integrácii či vytvorenia podmienok pre ich zmysluplný život. Výskyt ochorenia má stúpajúci trend, podľa najnovších svetových údajov ochorenie postihuje jedno z 56 detí, pričom častejšie chlapcov. K téme pripravilo Rádio Regina RTVS v relácii Pohotovosť rozprávanie s MUDr. Teréziou Rosenbergerovou z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice na Triede SNP 1. Celú reláciu si môžete vypočuť tu:
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1645/1771033
Typy autizmu
Najčastejšími sú pravý jadrový autizmus prítomný od narodenia, vysokofunkčný autizmus a Aspergerov syndróm, ostatné nediferencované poruchy nie sú až také ťažké. Pervazívnu poruchu potvrdí až seriózna diagnostika a vyhodnotenie výsledkov.
Príčiny ochorenia
Výskumy ukazujú, že autizmus sa vyvíja z kombinácie genetických alebo environmentálnych vplyvov. Autizmus má tendenciu byť dedičný v rodinách, ak rodič nesie jednu alebo viac génových zmien, môžu sa dostať k dieťaťu. Zvyšovať riziko autizmu u ľudí geneticky náchylných na poruchu môžu aj určité vplyvy ako pokročilý vek rodiča alebo iné problémy v tehotenstve.
V poslednom období široký priestor dostáva konšpiračný strašiak menom vakcíny a autizmus. Rozsiahle výskumy s cieľom zistiť súvislosť medzi očkovaním v detstve a autizmom však dospeli k záveru, že vakcíny autizmus nespôsobujú.
Široké spektrum prejavov ochorenia
Známky autizmu sa zvyčajne objavujú vo veku okolo troch rokov, niektoré možno diagnostikovať už v osemnástich mesiacoch. Podľa najnovších poznatkov sa však ochorenie môže manifestovať aj neskôr pri istom tlaku sociálneho prostredia, ktorý prevyšuje schopnosť jeho kompenzácie jedincom.
Poruchy autistického spektra označujú širokú škálu stavov, charakterizovaných problémami so sociálnymi zručnosťami, opakujúcim sa správaním, rečou a neverbálnou komunikáciou. Neexistuje jeden typ autizmu, ale množstvo podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Každý človek s autizmom má osobitnú skupinu silných stránok a čelí iným výzvam – kým niekto potrebuje značnú podporu v každodenných činnostiach, inému stačí menšia, či dokonca môže žiť úplne nezávisle.
Prejavy autizmu nemajú vždy rovnakú podobu a intenzitu. Deti a dospelí s autizmom majú ťažkosti s verbálnou aj neverbálnou komunikáciou, napríklad nemusia rozumieť alebo vhodne používať hovorený jazyk, gestá, očný kontakt, výrazy tváre či tón hlasu. Charakteristickými bývajú opakované pohyby tela, opakované pohyby s predmetmi, rituálne správanie, úzky alebo extrémny záujem o konkrétne témy či potreby nemennej rutiny ako rovnaký denný režim, stravovacie návyky, odpor voči akýmkoľvek zaužívaným zmenám.
Diagnostika autizmu
Vyšetrenie sa skladá z anamnestickej konzultácie, psychologicko-diagnostického vyšetrenia a špeciálno-pedagogického vyšetrenia. Cieľom je zistiť, či deficity v komunikácii, sociálno-emočnom porozumení a prejavy správania sa zodpovedajú poruchám autistického spektra. Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj definovanie výchovno-vzdelávacích potrieb klienta na základe podrobného psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia. Následne sa rodičovi odporúča ďalší postup ako napríklad ďalšie diagnosticko-terapeutické sledovanie.
„Problémom je, že u nás absentujú špecializované centrá, zamerané na diagnostiku a riešenie autizmu, potrebovali by sme ďaleko viac než ich máme k dispozícii. Neraz preto trvá aj dlhší čas, kým je dieťaťu autizmus diagnostikovaný a rodičovi dovtedy neostáva nič iné ako improvizovať, hľadať takpovediac svojpomocne možnosti, ako dieťaťu pomôcť. Okrem lekárov – špecialistov, logopédov, špeciálnych pedagógov, či asistentov by pomohlo aj pôsobenie dobrovoľníkov s procesom začlenenia do socializačného procesu,“ uviedla MUDr. Terézia Rosenbergerová.
Prípady pribúdajú
V súčasnosti zaznamenávame nárast výskytu autizmu. Okrem genetických faktorov nemožno obísť škodlivosť životného prostredia, možno to pripísať aj lepšej diagnostike, prístupu rodičov k informáciám.
„Rodič informáciu a autizme dieťaťa musí najprv stráviť, berie to najprv ako fatálnu vec, prechádza viacerými fázami a dôležité je, aby si napokon uvedomil, že on sám mu môže najviac pomôcť. Nemal by dieťa trestať za správanie, za ktoré nemôže. Rodič by sa mal problémom začať zaoberať čo najskôr, mal by rešpektovať odporúčania a rady odborníkov a pristupovať tak k individuálnym potrebám dieťaťa so zámerom uľahčiť mu každodenný život,“ konštatuje MUDr. Rosenbergerová.
Integrácia detí
Každé dieťa s autizmom je iné a preto aj prístup k nemu musí byť individuálny. Dôležité je vedieť, že aj keď ide o doživotnú poruchu, nemusí znamenať vyčlenenie zo spoločnosti, naopak s prihliadnutím na intelektuálne schopnosti a zručnosti môžu pri špecifických podmienkach nájsť i svoje uplatnenie. Dnes už badáme aj u pedagógov snahu vzdelávať sa v danej problematike so zámerom rešpektovať potreby autistických detí, pomôcť týmto deťom vo vzdelávacom procese, v sociálnej integrácii, komunikácii s ostatnými deťmi.