Nepriaznivá účinky fajčenia sú známe desiatky rokov, napriek tomu stále patrí medzi rozšírené zlozvyky. Vedie nielen ku vzniku závažných ochorení, ale býva aj príčinou predčasných úmrtí.
„Tabakizmus je dnes najrozšírenejšia toxikománia, prirovnávaná k novodobej pandémii, ktorá si každoročne vyžiada milióny ľudských životov – podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na ochorenie súvisiace s fajčením zomiera ročne 3 a pol milióna ľudí a pokiaľ bude trend fajčenia pokračovať, v roku 2025 zomrie približne 10 miliónov osôb. Fajčenie je rizikovým faktorom pri desiatkach ochorení predovšetkým onkologických, srdcovo-cievnych, ochoreniach pľúc a dýchacieho ústrojenstva, tráviaceho traktu, ústnej dutiny a ďalších,“ vysvetľuje prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice docent MUDr. Pavol Joppa, PhD.
Najsilnejšia závislosť je príčinou viacerých zdravotných ťažkostí
Mimoriadne nepriaznivé stopy zanecháva fajčenie na deťoch fajčiacich rodičov, či už ide o fajčiacu matku v tehotenstve, alebo aj v neskoršom období, keď už je dieťatko na svete a vdychuje cigaretový dym fajčiacich rodičov. „Expozícia tabakovému dymu v detstve, teda fajčiaci rodičia, sa prenatálne aj postnatálne spája jednoznačne so škodlivými účinkami vrátane vplyvu na vývoj pľúc a vyššie riziko rozvoja chorôb s pískaním na prieduškách v detstve,“ konštatuje pľúcny lekár.
Fajčeniu vo svete podľahla až tretina populácie staršej ako 15 rokov, pričom celosvetovo je to 47% mužov a 12% žien. Dospelý u nás vyfajčí ročne priemerne 2360 kusov cigariet, u polovice populácie je to viac ako 10 cigariet denne!! Napriek dostupným informáciám o škodlivosti má fajčenie stále rastúcu krivku.
S fajčením začínajú už deti
O cigaretách sa deti dozvedajú v rannom veku; tri zo štyroch vedia, čo sú to cigarety už pred dosiahnutím piateho roku veku bez ohľadu na to, či jeho rodičia fajčia alebo nie. Výskum ukázal, že existujú tri kritické obdobia pre fajčenie – 9 až 10 ročné deti majú túžbu začať fajčiť, vo veku 12 až 13 rokov sa začína pravidelné fajčenie. U 15 až 16 ročných sa objavuje pocit, že by s fajčením bolo dobré prestať. Závislosť u mladých ľudí pritom začína rýchlejšie ako u dospelých a vyše 80% ľudí začalo s fajčením v detstve alebo puberte.
Dôvody, prečo mladí ľudia začínajú fajčiť sú rozličné, či už ide o pocit byť nezávislý, alebo fajčia ich vzory populárnych osobností či priatelia, prípadne ide o rebéliu voči zákazu rodičov.
Najčastejšie ochorenia súvisiace s fajčením
Fajčenie je chronicky pôsobiaca škodlivina, jej nezvratné následky sa prejavujú až po dlhodobom vplyve a pôsobení na organizmus človeka. Podľa WHO je tento zlozvyk zodpovedný za vznik najmä týchto skupín ochorení:
- 30% nádorových ochorení s najvýznamnejším podielom rakoviny pľúc, nádorových chorôb úst, hrtana, žalúdka, hrubého čreva, pečene, močového mechúra
- 20% kardiovaskulárnych ochorení ako je ischemická choroba srdca, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín
– 75% chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a rozdutiu pľúc (emfyzému).
Svoje úskalia má aj pasívne fajčenie. Riziko vdychovania environmentálneho tabakového dymu spočíva v tom, že zatiaľ čo fajčiar vdychuje častice, vznikajúce pri spaľovaní tabaku cez filter, tak pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme je približne 4000 chemických látok a 43 karcinómov, pričom pasívny fajčiar vdychuje okolo 400 chemických látok.
Dôležitosť prevencie
Prevenciu chápeme ako aktivitu, vedúcu k posilneniu a ochrane zdravia a výchove k zdravému spôsobu života. Prioritou je primárna prevencia s orientáciou na deti a mládež. U detí a mládeže je nutnosť všetky preventívne, poradenské a liečebné opatrenia vytvoriť ako nízko prahové a v komunikácii bezbariérové. Klientovi by mala byť dostupná psychologicky, ale aj finančne a miestne.
Sú elektronické cigarety menšie zlo?
Podľa niektorých názorov sú elektronické cigarety menšie zlo ako klasické cigarety a zdravšia alternatíva fajčenia, ale sú na trhu príliš krátko na to, aby bolo možné vedecky vyhodnotiť dlhodobé účinky takého fajčenia na zdravie.
„Na trhu sú aj novšie bezdymové tabakové výrobky, ktoré zahriatím tabakovej náplne vytvárajú aerosól, nahrádzajúci dym ako produkt klasickej cigarety, ale dávka nikotínu ostáva zachovaná. Jediným medicínsky správnym odporúčaním je úplné zanechanie fajčenia,“ konštatuje prednosta MUDr. Joppa.
Skoncovať so zlozvykom má zmysel
Na rozdiel od iných spotrebných výrobkov, ktoré si človek kupuje pre úžitok a radosť, tie tabakové svojmu spotrebiteľovi môžu v konečnom dôsledku priniesť zdravotné problémy či predčasné úmrtie. Nepriaznivé účinky fajčenia sú všeobecne známe, či už ide o zdravotný stav alebo ekonomický dopad pre fajčiara i spoločnosť. Prestať fajčiť má zmysel v každom štádiu závislosti, aj keď fajčiar už ochorie.
Viac ako 70% fajčiarov si postupne praje prestať fajčiť, ale svoju závislosť nedokážu jednoducho prekonať. Dôkazom, že sa to dá, je množstvo denných fajčiarov, závislých na nikotíne, ktorí vďaka silnej motivácii s fajčením skoncovali. Nie je to nebezpečné, iba veľmi nepríjemné…
Cieľom preventívnych aktivít je najmä predchádzanie záujmu o fajčenie, ale tiež hľadanie možností ovplyvnenia postojov k tejto závislosti. Aj aktivity Svetového dňa bez tabaku sa o to každoročne snažia. Posledný májový deň vyhlásila WHO za Svetový deň bez tabaku (World No Tobacco Day). Jeho zmyslom je zlepšiť povedomie a informovanosť o nepriaznivých zdravotných následkoch fajčenia v mladom veku, podporiť aktivity na ochranu pred aktívnym i pasívnym fajčením. Tohtoročným heslom dňa bolo: Tabak – smrteľný v každej podobe.