„Mnohí z nás sa tmy boja a v tme sa dokážeme aj ľahko stratiť. Tma v ľudskom živote sa ale dá rozsvietiť viacerými spôsobmi. V medicíne TMA znamená patofyziologické procesy, ktoré dokážu v priebehu niekoľkých hodín pripraviť pacienta aj o život. Či už hovoríme o zradnom atypickom hemolyticko uremickom syndróme, alebo HELLP syndróme,“ uviedol v úvode podujatia vedúci Odboru digitálnych inovácií a HTA MUDr. Tomáš Gajdzik, PhD., MHA, MPH.
Vo štvrtok 20. novembra 2025 patrili priestory Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) odbornému semináru zameranému na vzdelávanie lekárov. Odborným garantom podujatia bol riaditeľ Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP), MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., MPH.
Dvojhodinové podujatie „TMA v svetle medziodborovej spolupráce“ prinieslo štyri prednášky venované trombotickej mikroangiopatii (TMA) – súboru rýchlo progredujúcich a život ohrozujúcich stavov. Lekári zdôraznili, že úspešná liečba TMA stojí na úzkej koordinácii viacerých odborov: hematológie, nefrológie, intenzívnej medicíny, transplantológie, gynekológie a ďalších.
Čo sa pod TMA skrýva a kedy na ňu myslieť?
Trombotická mikroangiopatia je typ poruchy, pri ktorej sa v malých cievach tvoria mikrotromby (mikrozrazeniny). Tie môžu poškodiť prakticky ktorýkoľvek orgán a priebeh býva rýchly a dramatický.
Lekári sa v minulosti sústredili najmä na TTP (trombotickú trombocytopenickú purpuru). Postupne sa však ukázalo, že podobným spôsobom sa môže rozvíjať aj atypický hemolyticko-uremický syndróm (aHUS) – a pacienti často nie sú diagnostikovaní včas.
V medicíne sa o TMA uvažuje, ak sa u pacienta objavia:
- Trombocyty: výrazný pokles (o viac než 25 % oproti výsledkom poslednej hodnoty z krvného obrazu pacienta)
- Anémia: hemolytická anémia
- Periférny krvný náter: schistocyty >1 %
- Známky intravaskulárnej hemolýzy:
– zvýšená LDH
– zvýšený voľný hemoglobín
– zvýšený nepriamy bilirubín
– nízky haptoglobín
– negatívny Coombsov test
„Už neplatí, že pacient s TTP musí mať nutne neurologické ťažkosti. Môže mať reálne poškodenie iného orgánu, keďže mikrotromby môžu vzniknúť prakticky v ktoromkoľvek orgáne. Rovnako platí, že pacient s aHUS nemusí mať pri diagnostike okamžite zjavné postihnutie obličiek či iný typ orgánového zlyhávania,“ upozornila MUDr. Ivana Tresová z Kliniky hematológie a onkohematológie.
Kľúčová je spolupráca odborníkov
Prednášajúci sa zhodli, že včasné rozpoznanie TMA je možné len vďaka otvorenej a rýchlej medziodborovej komunikácii.
„Mali sme pacientku, ktorá k nám prišla so zlyhaním obličiek pri malígnej hypertenzii. Pacientka mala rozvinutý obraz TMA a napriek cielenej liečbe sa obličky nepodarilo zachrániť. Vo svojej genetickej informácii však niesla polymorfizmy, ktoré sú vysoko rizikové a v takýchto prípadoch sme jej nemohli transplantovať orgán od živého darcu – plánovanou potenciálnou darkyňou bola jej mama. Transplantáciu od mŕtveho darcu ale zvládla veľmi dobre,“ priblížila skúsenosti MUDr. Tatiana Baltesová, PhD., zástupkyňa primára Transplantačného oddelenia. Nefrologička zároveň vyzdvihla prácu Oddelenia laboratórnej medicíny UNLP, ktoré je pri diagnostike TMA kľúčové – práve laboratórne výsledky rozhodujú o stanovení diagnózy a začatí liečby.
Cieľom podujatia bolo vniesť skutočné svetlo do tých kútov medicíny, kde sa diagnóza často skrýva v tieni. „Verím, že dnešné popoludnie bolo dôkazom toho, že keď spojíme sily v rámci našich odborností, podarí sa nám vniesť svetlo aj do najkomplikovanejších prípadov, a že spoločnými silami sa nám podarí včas vyliečiť našich pacientov“, dodal MUDr. Gajdzik.