Trénujme svoj mozog, po celý život. Prevencia pre Alzheimerom.
Stále niečo hľadáte alebo sa vám už stalo, že nedokážete nadiktovať svoje mobilné číslo? Neviete si z ničoho nič spomenúť, odkiaľ poznáte človeka, ktorý vás práve pozdravil na ulici? Nepríde vám na um, čo ste včera obedovali? Pod návalom povinností a starostí občas vypadne myšlienka každému z nás, no ak sa to stáva opakovane a príliš často, môže to mať súvis s chorobou.
Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje postupnou stratou pamäti a rozumu v takej miere, že to ovplyvňuje každodenný život jedinca. Demencia je všeobecný výraz na označenie straty pamäti a rozumových schopností a Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie. K téme pripravila RTVS v apríli rozprávanie s prednostkou našej Neurologickej kliniky na Triede SNP profesorkou MUDr. Zuzanou Gdovinovou, CSc., FESO, FEAN.
Fakty o chorobe
Alzheimerova choroba sa najčastejšie vyskytuje u ľudí vo veku nad 65 rokov, aj keď existuje aj menej bežný skorý nástup. Mozog postupne degeneruje, čo vyúsťuje do straty mozgových buniek. Prejaví sa to postupnou stratou pamäti, problémami pri uvažovaní a poruchami úsudku, dezorientáciou, ťažkosťami s učením, stratou rečových schopností a úpadkom schopností vykonávať rutinné činnosti. Tieto zmeny čoraz viac ovplyvňujú každodenný život chorého, zhoršujú jeho nezávislosť až napokon zostáva odkázaný na pomoc iných. To prináša aj mimoriadny dopad na blízkych príbuzných, ktorí chorému poskytujú starostlivosť doma, pretože ide o náročnú a vyčerpávajúcu úlohu spojenú s emocionálnou a fyzickou záťažou.
Príznaky sa objavujú postupne niekedy i počas niekoľkých rokov a líšia sa. Ako prvé sa zvyčajne objavujú zábudlivosť a ľahká zmätenosť, neskôr pribúdajú zabúdanie nedávnych udalostí, opakovanie sa, strácanie vecí, dezorientácie v čase a mieste, ťažkosti s rozhodovaním, zlá organizácia činností počas dňa, zmeny nálady. V druhom štádiu choroby sa objavené ťažkosti zhoršujú, pacienti už potrebujú asistenciu pri osobnej hygiene či obliekaní. U pacientov sa môžu rozvinúť poruchy správania sa, ktoré opateru ešte sťažujú. Tretie štádium nastáva, pokiaľ si pacient vyžaduje neustálu starostlivosť počas celého dňa, nespoznáva najbližších, nie je schopný súvisle komunikovať a vyjadriť svoje potreby.
Výskyt a diagnostika
„Alzheimerova choroba sa diagnostikuje najmä na základe ťažkostí pacienta, dôležitá je anamnéza pomocou rozhovoru s pacientom a jeho rodinným príslušníkom; pacienti majú niekedy pocit, že sú celkom v poriadku, ale príbuzní badajú postupné zmeny. Do úvahy prichádzajú aj zobrazovacie vyšetrenia, magnetická rezonancia. Svoje nezastupiteľné miesto má aj vyšetrenie psychológom,“ uviedla prednostka Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice.
Ochorenie má narastajúcu tendenciu výskytu, 46 miliónov ľudí na celom svete trpí demenciou. Ľudský vek sa predlžuje a podľa štatistických údajov ochorením trpia vo veku medzi 65 a 70 rokov asi 4 % pacientov a vo veku nad 85 rokov je to až 47 %.
Prečo trpí týmto ochorením viac žien?
„Rizikových faktorov vzniku Alzheimerovej choroby je viacero, vysoký krvný tlak, cukrovka, obezita, niektoré iné cievne ochorenia. Tieto faktory sú príbuzné s tzv. vaskulárnou demenciou, táto vzniká z cievnych príčin. Alzheimerova choroba častejšie postihuje ženy, údaje sa rôznia, niektoré uvádzajú, že až dve tretiny pacientov tvoria ženy. Súvis je s hormonálnymi zmenami v organizme ale tiež s faktom, že ženy sa dožívajú v priemere vyššieho veku,“ vysvetlila prednostka.
V súčasnosti neexistujú možnosti ovplyvnenia priebehu ochorenia, ale v každom prípade sa hovorí, že zánik buniek u trénovaného mozgu je pomalší; dobrou prevenciou teda je celoživotný tréning mozgu. Vedecká komunita celého sveta sa venuje rozsiahlemu výskumu tohto ochorenia, no momentálne nejestvuje liek na jeho vyliečenie. Postupne spôsobuje zhoršovanie zdravotného stavu pacienta.
Starostlivosť o pacienta
V prvotných štádiách ochorenia však je možné jeho ovplyvnenie farmakologickou liečbou, proces poklesu schopností je možné spomaliť. Pri dobre nastavenej liečbe a priaznivých okolnostiach dokonca možno ochorenie stabilizovať a spomaliť jeho priebeh.
Dôležité je mobilizovať pacienta, zapájať ho do každodenných činností, nájsť mu fyzické a psychické aktivity primerané jeho stavu. Ochorenie však postupne privedie pacienta do fázy, kedy si ho neuvedomuje a žije akoby vo svojom svete. O to náročnejšie je to pre jeho okolie, hlavne pre najbližších ľudí, s ktorými má emočný vzťah. Starostlivosť o pacienta s Alzheimerom je extrémne vyčerpávajúca a môže viesť k vyčerpaniu opatrovníka a jeho zdravotným problémom. Pacienta v ťažkom štádiu ochorenia by nemal doopatrovať jeden človek, nie je žiadnou „hanbou“ využiť služby odborných opatrovateľov či umiestniť pacienta do centra sociálnych služieb s nepretržitou starostlivosťou.