Tuberkulóza (TBC) je celkové infekčné ochorenie, vyvolané patogénnymi baktériami zo skupiny Mycobacterium tuberculosis komplex. Každú sekundu sa ňou na svete infikuje jeden človek. V našich podmienkach sa v súčasnosti reálne vyskytuje len typ vyvolaný samotným tzv. Kochovým bacilom. Ochorenie je celosvetovo druhou hlavnou príčinou úmrtí na infekčný agens, hneď po COVID-19. Stále zostáva hlavnou príčinou smrti ľudí s infekciou HIV a hlavnou príčinou smrti v dôsledku infekcií, rezistentných na antimikrobiálne látky.
Od roku 1982 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlásila 24. marec za Svetový deň tuberkulózy, jeho cieľom je informovať širokú odbornú i laickú verejnosť o súčasnej situácii vo výskyte TBC a motivovať ju k boju proti tejto chorobe na celom svete.
Niekoľko čísel
Hoci sa za posledných sto rokov výskyt tuberkulózy dramaticky znížil, predstavuje stále výraznú hrozbu pre verejné zdravie v európskom regióne. V roku 2017 bolo zaznamenaných 55 337 prípadov tuberkulózy v krajinách EÚ (chorobnosť 10,7/100 000 obyvateľov). Medzi krajinami však existujú veľké rozdiely – od miery notifikácie 3,4/100 000 obyvateľov na Islande až po 83,5/100 000 obyvateľov v Rumunsku.
Na Slovensku je dnes situácia stabilizovaná, priaznivá a plne pod kontrolou s trendom poklesu. V roku 2018 bolo do Národného registra TBC nahlásených 281 prípadov (chorobnosť 5,18/100 000 obyvateľov), vlani sme evidovali len 150 prípadov. Rozloženie výskytu TBC na Slovensku však nie je rovnomerné. Najvyššia miera je vo východoslovenských regiónoch, kde ohniská nákazy predstavujú osady obyvateľov z marginalizovaných komunít.
Prenos ochorenia a jeho príznaky
Najčastejším zdrojom nákazy pre človeka je človek, ktorý má takú formu tuberkulózy, pri ktorej vylučuje do prostredia živé baktérie. Sú to prevažne chorí s pľúcnou TBC a baktérie sa nachádzajú v pľúcnom sekréte – v spúte. K prenosu nákazy dochádza inhalačnou cestou prípadne kontaktom s infekčným materiálom pri porušení celistvosti kože. Zriedkavejším zdrojom sú choré zvieratá alebo vtáky, veľmi vzácne sú iné zdroje nákazy.
„Nástup ochorenia je pozvoľný, príznaky sú spočiatku nenápadné, rozvíjajú sa pomaly a sú dlhotrvajúce. Hlavný príznakom rozvinutého ochorenia je produktívny kašeľ a vykašliavané spútum predstavuje vysoko infekčný materiál. Ďalšími príznakmi sú chudnutie, slabosť, únava, mierne zvýšenie teploty, nočné potenie. Ak sa ochorenie nelieči, pokročilými neskoršími príznakmi, vedúcimi prípadne až k smrti, sú vykašliavanie až chrlenie krvi, dýchavica až dychové zlyhávanie v dôsledku zničenia a nenávratnej straty pľúcneho tkaniva,“ vysvetľuje docent MUDr. Pavol Joppa, PhD., prednosta Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a LF UPJŠ Košice.
Možnosti liečby a prognóza
Diagnostický postup pri tuberkulóze sa opiera o dôkladnú anamnézu, zhodnotenie epidemiologickej situácie, klinické vyšetrenie, o zobrazovacie metódy ako RTG prípadne CT vyšetrenie, o mikrobiologické vyšetrenia, endoskopické vyšetrenia, histologické vyšetrenie. Cieľom liečby je vyliečenie chorého, prevencia neskorých následkov a úmrtia, prevencia opakovania choroby a zamedzenie prenosu TBC na osoby, ktoré boli alebo sú v kontakte s chorým.
„Okrem bežných režimových opatrení a správnej výživy sú hlavným prostriedkom liečby lieky – antituberkulotická liečba, ktoré zastavujú rast tuberkulóznych bacilov a usmrcujú ich. Používajú sa vždy v kombinácii. V závislosti od fázy ochorenia a dovtedajšej liečby sa podáva dvoj až päťkombinácia liekov. Pri nekomplikovanom priebehu a disciplinovanom dodržiavaní liečebného režimu trvá liečba najmenej 6 mesiacov. V prípade prerušenia liečby, recidívy ochorenia alebo infekcie kmeňom s rezistenciou na niektoré z liečiv sa však môže výraznejšie predĺžiť, niekedy aj na viac ako rok alebo dva,“ pripomína prednosta.
Vakcinácia ustúpila
Na Slovensku sa ako plošné očkovanie začala vakcinácia BCG (oslabenou formou mikróbu) v roku 1953, očkovali sa novorodenci najneskôr do šiesteho týždňa veku, preočkovanie negatívnych detí sa redukovalo na revakcináciu v jedenástom roku veku. Mnohými štúdiami sa neskôr ukázala ako neopodstatnená, v roku 2010 bola zrušená a o dva roky neskôr pre dobrú epidemiologickú situáciu bolo celoplošné očkovanie novorodencov ukončené. Neznamená to úplný zánik BCG vakcinácie na Slovensku, očkovanie proti TBC je stále dostupné. Tak ako v minulosti sa aj v súčasnosti naďalej očkujú deti v kontakte s TBC ochorením s negatívnymi výsledkami a nálezom na röntgene pľúc a tiež novorodenci, prepúšťaní do rodiny so známym výskytom tuberkulózy.
Výzvou je potreba eliminovať ochorenie
Aj keď v súčasnosti zaznamenávame klesajúci trend výskytu tuberkulózy a európsky región patrí v porovnaní s ostatným svetom k oblastiam s nízkym výskytom TBC, v žiadnom prípade nemožno toto ochorenie podceniť a je potrebné motivovať odbornú aj laickú verejnosť k neustávajúcemu boju s ním. To je aj dôvod, prečo WHO podporuje krajiny v snahe pomôcť chudobným a marginalizovaným skupinám. Boj proti tuberkulóze si dnes vyžaduje bojovať proti HIV, antimikrobiálnej rezistencii, chudobe a podvýžive i COVID-19. Vysoká miera multirezistentnej TBC a šírenie u zraniteľných skupín obyvateľstva ako sú bezdomovci, ľudia závislí od drog či migranti z krajín s vysokým počtom tuberkulózy naďalej sťažujú elimináciu tohto ochorenia.
Súčasná migrácia ľudí z Ukrajiny potenciálne môže predstavovať zvýšené riziko TBC u nás. Výskyt TBC u nášho východného suseda je približne dvadsaťnásobne vyšší ako u nás. Nemalým problémom je aj výrazne vyšší výskyt infekcie HIV na Ukrajine a teda i koinfekcie obomi patogénmi. Takisto aj výskyt liekovej rezistencie je na Ukrajine vysoký, odhadom každý piaty nakazený je nositeľom rezistentného kmeňa, teda takého, ktorý nereaguje na bežnú liečbu. Ale ani na Ukrajine nie je distribúcia nákazy rovnomerná, pričom práve v západných oblastiach susediacich s nami, je relatívne lepšia oproti východu krajiny.
„Na udržanie situácie pod kontrolou je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na to, aby pacienti liečení antituberkulotikami mohli pokračovať v liečbe, teda aby lieky pre nich boli na našom území dostupné a to aj finančne, ideálne bezplatne. Dôležité je prichádzajúcich ľudí podchytiť, aby osoby so zatiaľ nezisteným ochorením, ale už aj s príznakmi mali prístup k adekvátnej diagnostike a následnej liečbe,“ konštatuje docent MUDr. Pavol Joppa, PhD.
Tuberkulóza však nebude v čase zvyšujúcej sa migrácie trvalo odstránená v akejkoľvek krajine, pokiaľ nebude eliminovaná v celosvetovom meradle.
