„Nezabúdajme, že chorý človek je zraniteľný, vnímavý voči tomu, ako sa k nemu správame. Práve naša empatia má naňho liečivý účinok,“ hovorí diabetologická sestra Zuzana Mikulová. V uplynulom, náročnom covidovom roku, získala za svoj výnimočný prístup k pacientom ocenenie vo svojom odbore. Viac si o jej náročnej práci a životnej filozofii, vďaka ktorej úspešne pomáha pacientom s cukrovkou (diabetes mellitus), prečítajte v našom rozhovore.
Prečo ste sa stali zdravotnou sestrou?
Vždy som sa chcela stať sestričkou. Odmalička bolo mojím snom pomáhať ľuďom, spolu s nimi sa radovať, niekedy aj smútiť. Výber svojho povolania som nikdy neoľutovala.
Práca v diabetológii si vyžaduje vysoké pracovné nasadenie, ale aj majstrovstvo. Ako zvládate množstvo pacientov, edukáciu a ďalšie činnosti na klinike, kde pracujete? Aké je vaše know-how ?
Pracujem na I. internej klinike ako manažérka dennej zmeny na Koronárnej a arytmologickej jednotke. Na klinike je vytvorené aj Centrum pre liečbu inzulínovými pumpami, práca v ňom je mojou srdcovou záležitosťou. Pacientov učím ako technicky ovládať inzulínovú pumpu, nastaviť kontinuálny monitoring glykémií, ako dodržiavať diétny režim a zvládnuť prevenciu akútnych komplikácií pri cukrovke. Pravidelne sa vzdelávam v oblasti diabetológie vrátane nových technológií a medikamentóznej liečby. Každý pracovný deň je veľmi náročný po fyzickej aj psychickej stránke, ale práca ma teší. Spokojný pacient je pre mňa na prvom mieste. Moje know-how? To je individuálne vnímanie človeka, ktorý má ochorenie diabetes mellitus a vedomie, že moje poznatky a skúsenosti mu môžu pomôcť ľahšie zvládnuť ochorenie.
Čo je podľa vás najdôležitejšie v prístupe k pacientovi, ktorému práve diagnostikovali diabetes, aby ste si získali jeho dôveru a motivovali ho k spolupráci?
Oznámenie vážnej celoživotnej diagnózy je náročná situácia v živote každého pacienta. Dôležitým krokom, ako motivovať pacienta, je empatia medzi mnou a ním. Sústredím sa na to, aká je úroveň vedomostí pacienta a aké sú jeho silné stránky. Pri liečbe sa učíme navzájom, hľadáme spoločnú cestu. Pre mňa je to vždy o pokore, lebo bez pacientovej snahy, zodpovednosti a hlavne postoja k vlastnej chorobe by sme sa len ťažko dostali ďalej.
Cukrovka je chronické celoživotné ochorenie, s pacientmi sa pravidelne stretávate a poznáte ich životné príbehy. Ktorý pacient bol pre vás najväčšou výzvou?
Myslím si, že každý jeden. Akýkoľvek pokrok, či zlepšenie zdravotného stavu je výhra a veľká radosť. Ale najviac ma teší, keď sa po náročnej spoločnej snahe zvládnuť labilný diabetes počas tehotenstva narodí pacientke zdravé dieťa. Práca s tehotnými diabetičkami je časovo náročná, ale na druhej strane potešujúca, pretože sú najviac motivované a spolupracujú. Radosť mám aj z pacientov, ktorí spočiatku ťažšie zvládajú prácu s inzulínovou pumpou, ale nakoniec nás prekvapia a dokážu to.
Covid sa dotkol aj Vašich pacientov, keďže pacienti s cukrovkou sú zvlášť rizikoví. Ako sa vyrovnávate s prípadnou stratou pacienta, ak s ním spolupracujete niekoľko rokov a Váš vzájomný vzťah si budujete na základe empatie?
Koronavírus sa nikomu nevyhýba a samozrejme dotkol sa aj našich pacientov. Väčšina z nich mali ľahké alebo len stredne závažné komplikácie, nevyžadovali hospitalizáciu a boli uzdravení ambulantne a to aj vďaka odbornej a obetavej práci našich lekárov v centre: doc. MUDr. Ingrid Draveckej, PhD a MUDr. Miroslavovi Paľkovi.
Strata ľudského života je pre každého z nás veľmi náročná situácia, pretože človek svojim odchodom zanecháva veľký smútok a stopu v srdci a je len ťažké sa s tým vyrovnať.
Ako je možné, že aj napriek vášmu pracovnému vyťaženiu pacientov vždy vítate s úsmevom? V čom spočíva tajomstvo vašej trpezlivosti, láskavosti a energie?
Som presvedčená, že s úsmevom, pozitívnym prístupom sa dajú veci zvládať ľahšie. Deň je krajší, keď stretneme usmiatu osobu a v neposlednom rade milujem svoju prácu.
Mnohé sestry v 1. línii covidu prežívali uplynulé dva roky náročné obdobie. Niektoré možno aj stratili nádej byť sestrou, ktorú pacienti motivujú k práci. Čo by ste im chceli povedať?
Po uplynulom náročnom období sme mnohé pandémiou nesmierne vyčerpané, unavené. Často robíme svoju prácu na úkor vlastného voľného času a rodiny, ale nezabúdajme, že povolanie sestry je najkrajšie a najušľachtilejšie. Nezabúdajme, že chorý človek je zraniteľný, vnímavý voči tomu, ako sa k nemu správame a naša práca, láskavé srdce, pohladenie a úsmev na tvári má naňho liečivý účinok. Myslím si, že aj samotní ľudia si uvedomili, aká dôležitá je práca sestry, ktorá je nenahraditeľnou súčasťou celého zdravotníckeho tímu. Byť sestrou nie je len povolanie, ale aj poslanie a najväčšou odmenou je spokojný pacient, ktorý vám za vašu prácu a pomoc poďakuje.
Chcete vedieť, ako funguje inzulínová pumpa? Pozrite si inštruktážne video na YouTube kanáli UNLP, ktoré vzniklo vďaka spolupráci s edukačnou sestrou Zuzanou Mikulovou.
Ďakujeme za rozhovor a za super spoluprácu 😊