V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice sa uskutočnil Celoústavný odborný seminár MTP pracovníkov s názvom „Príbeh X-RAY lúčov: od náhody k modernej medicíne“. Seminár sa konal pri príležitosti Svetového dňa röntgenológie, ktorý si každoročne pripomíname 8. novembra – v deň objavu röntgenových lúčov. Podujatie pripravilo Oddelenie rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód (ORaZM) v spolupráci s Klinikou rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód. Odbornou garantkou seminára bola PhDr. Alena Kellnerová, MPH, námestníčka Úseku ošetrovateľstva UNLP Košice.
Zdravotník ako pacient – pohľad z druhej strany
Odborným a veľmi praktickým príspevkom bola prednáška Ing. Márie Denciovej z ORaZM s názvom „Zdravotník ako pacient na magnetickej rezonancii“. Autorka priblížila účastníkom, aké je to zažiť vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MR) z pohľadu pacienta, a zároveň vysvetlila rozdiely medzi MR a počítačovou tomografiou (CT).
„CT využíva röntgenové žiarenie, kým magnetická rezonancia je neinvazívna metóda bez žiarenia. CT je rýchle a presné, vhodné najmä pri akútnych stavoch, úrazoch či krvácaniach. MR má zasa vyšší kontrast a detailnosť, čo ju robí neoceniteľnou pri vyšetreniach mozgu, miechy, svalov či väzov,“ vysvetlila Denciová.
Prednášajúca priblížila aj pocity pacientov počas MR vyšetrenia: „Niektorí môžu pociťovať klaustrofóbiu alebo nepríjemné zvuky prístroja. Pomáha komunikácia s personálom, pokojné dýchanie a vedomie, že pacient má v ruke signálny balónik, ktorým môže vyšetrenie kedykoľvek prerušiť.“
Zároveň upozornila, že nie každý pacient môže vyšetrenie magnetickou rezonanciou absolvovať. „Najväčšou kontraindikáciou je kardiostimulátor, ktorý nie je určený pre magnetické prostredie. Moderné typy už MR zvládnu, ale je potrebné špeciálne nastavenie lekárom,“ dodala.
Pripomenula tiež praktické rady pre pacientov: prísť bez kovových predmetov, v pohodlnom oblečení a po podaní kontrastnej látky zvýšiť príjem tekutín. „Magnetické pole je veľmi silné – aj obyčajná dvojcentovka môže byť nebezpečná. Preto prosíme pacientov o zodpovedný prístup,“ uzavrela Denciová.
Príbeh objavu, ktorý zmenil svet
Na seminári zaujala Bc. Jana Pavlová, vedúca RDG technička z ORaZM na Rastislavovej ulici históriu röntgenových lúčov.
Dňa 8. novembra 1895 nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen pri pokusoch s katódovými lúčmi zistil, že fluorescenčná tabuľka na stole začala svietiť, hoci bola zakrytá čiernym kartónom. Tak náhodne objavil nový druh žiarenia – lúče, ktoré dokázali prenikať rôznymi materiálmi. Neskôr ich nazval X-lúče, teda „neznáme lúče“.
„Pri experimentoch mu asistovala jeho manželka. Keď položila ruku na dosku, objavil sa jej obraz s prsteňom. Bol to prvý röntgenový snímok na svete,“ pripomenula Pavlová.
Objav, ktorý priniesol Röntgenovi Nobelovu cenu za fyziku v roku 1901, otvoril novú éru v diagnostike a medicíne. Dodnes je röntgenové žiarenie neoddeliteľnou súčasťou zdravotníckej praxe.
Na záver Bc. Pavlová zdôraznila myšlienku, ktorá sa niesla celým seminárom: „Röntgen dokázal, že aj zdanlivá náhoda sa môže stať prelomovým momentom, ak ju človek rozpozná a správne pochopí. Objav X-lúčov je viac než len vedecký príbeh – aj v tme laboratória môže jedno neviditeľné svetlo navždy zmeniť svet.“
