Leto a horúce dni sa už tradične spájajú aj s mnohými tráviacimi ťažkosťami. Spôsobujú to zmeny nášho jedálneho lístka, nevhodné potraviny, grilovačky, mnohé smažené jedlá a samozrejme zvýšená miera konzumácie alkoholických, či rôznych sladených nápojov. Kedy ide o prechodné problémy, kedy o vážnejšiu situáciu? Môže stav našej pokožky, vlasov, prípadná únava signalizovať, že sa deje niečo s naším druhým mozgom? Tak totiž odborníci označujú črevá. DRUHÝ MOZOG alebo SEMAFOR ZDRAVIA.
Naša lekárka z II. internej kliniky MUDr. Slavomíra Komárová poskytla zaujímavé informácie o fungovaní čriev web portálu STARTITUP.
Vo všeobecnosti môžeme ochorenia čreva (tenkého alebo hrubého) rozdeliť na organické, kedy je črevo postihnuté napr. zápalom, infekciou, nádorom, prípadne genetickým ochorením a na funkčné, kedy je črevo síce anatomicky v poriadku, ale jeho činnosť je porušená (trávenie, vstrebávanie, vylučovanie, imunitná a endokrinná funkcia a pod.). Ochorenia čriev, rovnako ako ochorenia akéhokoľvek iného orgánu, môžu dlho prebiehať asymptomaticky, teda bezpríznakovo. „Prejaviť sa môžu v akomkoľvek veku, veľmi často na základe spúšťača, napr. stresu. Počet a charakter príznakov sa môže u každého človeka líšiť,“ vysvetlila MUDr. Komárová.
Medzi najčastejšie prejavy ochorenia čriev patrí napr. nechutenstvo, bolesti brucha, hnačka, zápcha, nadúvanie, pocit na zvracanie, samotné zvracanie, či pyróza (tzv. pálenie záhy). Medzi závažnejšie patria váhový úbytok, obtiažne alebo bolestivé prehĺtanie potravy, zvracanie krvi, krvácanie z konečníka a pod. „Niektoré ochorenia čreva sa môžu prejaviť aj na inom orgáne nášho tela a dokonca aj oveľa skôr ako na samotnom čreve. Hovoríme o tzv. mimočrevných prejavoch, sú to napríklad koža (jej začervenanie, ekzémy, psoriáza), oči (zápal spojoviek), kĺby (opuch, začervenanie, bolestivosť). Postihnutá môže byť aj pečeň, žlčové cesty, pankreas, štítna žľaza a.i. V takom prípade je kľúčová promptná diagnostika a následná liečba,“ zdôrazňuje gastroenterologička.
Nesprávne fungovanie čriev sa môže prejaviť napríklad aj na zhoršenej kvalite pleti, či vlasov, na pocitoch únavy, či celkovom úbytku energie. Nie nadarmo sa črevo označuje ako „druhý mozog“. Okrem toho, že naše črevo plní tráviacu úlohu, má aj ďalšie množstvo funkcií, vrátane imunitnej. Ide o tzv. črevnú bariéru, kedy črevo prostredníctvom imunitných buniek reguluje kontakt s rôznymi antigénmi (potravinové, bakteriálne, vírusové a.i.). „V prípade, že tieto škodlivé látky „patogény“ prekročia hraničnú líniu, črevné imunitné bunky spúšťajú obrannú reakciu. Pri ochorení čreva môže byť táto črevná bariéra narušená. V súčasnosti sa často stretávame s pojmom dysbióza (porušená črevná flóra/črevný mikrobióm), kedy je v čreve narušené zastúpenie tzv. „dobrých baktérii“ , ktoré hrajú zásadnú úlohu v imunitnom systéme, pri trávení potravy, tvorbe vitamínov a pod.,“ konštatuje S. Komárová.
Kedy vyhľadať špecialistu – gastroenterológa?
V prípade objavenia sa niektorých zo spomínaných symptómov (napr. bolesti brucha, nechutenstvo, zvracanie, bolestivé alebo sťažené prehĺtanie potravy, sťažené trávenie/pocit plnosti, nafukovanie, výrazné chudnutie, zmeny vo vyprázdňovaní, krvácanie a rôzne iné). Závažnosť závisi od charakteru a doby trvania symptómov. Za dlhodobé označujeme tie, ktoré pretrvávajú viac ako 3 – 6 mesiacov. Mimoriadnu pozornosť je potrebné venovať pacientom s pozitívnou rodinnou anamnézou, t.j. keď sa podobné alebo rovnaké symptómy vyskytli aj u ich prvostupňových príbuzných a bolo im diagnostikované ochorenie gastrointestinálneho traktu, predovšetkým nádorové.
Diagnostika gastrointestinálnych ochorení
Podľa lekárky zahŕňa širokú škálu diagnostických metód a postupov. „Gastrofibroskopia je len jednou z možností. Ide o laboratórne, zobrazovacie alebo endoskopické (invazívne) vyšetrenia.
Voľba metódy závisí od charakteru a doby trvania ťažkostí, predpokladanej diagnózy a v neposlednom rade od preferencie pacienta. V zásade platí (a pokiaľ to klinický stav pacienta umožňuje), že začíname od najmenej invazívnych metód až po (v niektorých prípadoch) chirurgické riešenie ťažkostí“.
Medzi základné patrí vyšetrenie krvi, ďalej röntgenové a ultrasonografické vyšetrenie, prípadne vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT), magnetickou rezonanciou (MR) alebo pozitrónovou emisnou tomografiou (PET). Každodenným „chlebíčkom“ gastroenterológa v diagnostike a liečbe gastrointestinálnych ochorení je gastrofibroskopické a kolonoskopické vyšetrenie, ktoré navyše umožňuje aj odber vzoriek zo sliznice žalúdka alebo čreva.
„Endoskopicky môžeme posúdiť zmeny sliznice jednotlivých časti tráviaceho traktu, odhaliť napríklad prítomnosť vredov, polypov, divertikulov (slizničných výchlipiek), stenóz (zúžení), cievnych zmien, krvácania a podobne. Výhodou je tiež možnosť okamžitej endoskopickej liečby jednotlivých patologických stavov napr. ošetrenie vredu, odstránenie polypov, dilatácia (rozšírenie) zúženej časti tráviaceho traktu, zastavenie krvácania a mnoho ďalších“.
Pre správne fungovanie čreva je dôležitý dostatočný príjem tekutín (aspoň 2 litre denne, v letných mesiacoch aj viac), pestrá a pravidelná strava, neprejedať sa, jesť menšie porcie a častejšie, dostatok vlákniny (ideálne každý deň jabĺčko so šupkou), dostatok pohybu, cvičenie, primeraný pobyt na slnku ako zdroj vitamínu D. Samozrejme platí „VŠETKO S MIEROU“. Jednotlivé diétno-režimové opatrenia sa však pri rôznych ochoreniach čreva líšia.
Kto je náchylnejší na narušenie črevnej mikrobiálnej flóry?
Zmeny črevnej mikrobiálnej flóry sa môžu častejšie vyskytnúť u ľudí užívajúcich často alebo dlhodobo antibiotiká. Tie totiž zničia nie len patogénne baktérie a bakteriálne toxíny, ale aj „dobré“, črevu prospešné mikroorganizmy. Tento efekt je potencovaný aj súčasným neužívaním probiotík. Predispozíciu na vznik ochorenia čreva majú ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou. Osobitnú kategóriu tvoria genetické a familiárne sa vyskytujúce ochorenia čriev.
Škodlivý vplyv na funkciu čreva má dobre známa „zlá životospráva„. Prejedanie sa, nedostatok pohybu, nadváha, nedostatok vlákniny a tekutín, vysoký príjem živočíšnych tukov, údenín, alkohol a fajčenie. V osobitných prípadoch (pri niektorých zápalových črevných ochoreniach) môže fajčenie paradoxne klinický stav a zmeny črevnej sliznice zlepšiť.
Ako pri všetkých ochoreniach tak aj pri ochoreniach čriev je najdôležitejšia PREVENCIA a tak na záver nemožno nespomenúť skríningový program kolorektálneho karcinómu, vo výskyte ktorého si vo svete držíme neslávnu poprednú priečku. Skríning spočíva vo vyšetrení stolice na tzv. okultné (skryté) krvácanie u pacientov po 50-tom roku života. V prípade pozitivity sa realizuje kolonoskopické vyšetrenie. Cieľom je zvýšiť záchyt a odstránenie prednádorových lézii (polypov), zvýšiť záchyt nádoru vo včasnom štádiu, znížiť úmrtnosť, minimalizovať potrebu endoskopických, chirurgických a paliatívnych výkonov pri pokročilých štádiách nádoru.
Celý článok SIU nájdete tu: https://www.startitup.sk/creva-su-druhy-mozog-a-semafor-zdravia-podla-slovenskych-expertov-hladame-odbornu-pomoc-neskoro/