Svetový deň predčasne narodených detí – 17. november
Mnohí z nás si pod pojmom predčasne narodeného bábätka predstavia maličké dieťatko umiestnené v inkubátore, bojujúce o svoje zdravie a niekedy aj o život. Ich štart do života je komplikovaný mnohými okolnosťami. Predčasný pôrod je mimoriadne náročná situácia plná výziev. Prichádza nečakane, rodičov zastihne nepripravených. Aj dieťatko sa narodí nepripravené, veď ešte malo byť niekoľko týždňov v bezpečí, v tele svojej mamičky, kde mu bolo tak dobre!
„VITAJ MALIČKÉ, SPOLOČNE VŠETKO ZVLÁDNEME“
Rodičia nie sú na oddelení NÁVŠTEVA. Ich dotyky a hlas sú súčasťou tej najlepšej komplexnej starostlivosti. Pre predčasne narodené detičky však prvý dotyk rodiča bezprostredne po pôrode nie je vždy samozrejmosťou. Niekedy je to možné až vtedy, keď to zdravotný stav dieťatka alebo mamičky dovoľuje.
Dovtedy je dieťatko v starostlivosti zdravotníckeho personálu. Aj keď sa to nezdá, práca s deťmi je veľmi náročná. Je to tímová práca, na ktorej sa podieľa celý kolektív, s cieľom čo najviac pomôcť a uľahčiť ťažký začiatok maličkých pacientov.
Podstatné je, aby bol zdravotnícky personál v pohode, aby rodičia v sebe našli lásku a odhodlanie, pretože bábätko veľmi citlivo vníma všetky naše pocity a nálady. Myslieť pozitívne a veriť, že to malý bojovník, bojovníčka zvládnu.
Povzbudzovať dieťatko, dávať mu lásku a istotu, že je milované a že tu nie je samé. Všetkým bábätkám, ich mamičkám a oteckom z celého💜prajeme, aby z nášho Neonatologického oddelenia na Triede SNP 1, odchádzali domov čo najlepšie pripravené na ŽIVOT!
DARČEKY Z LÁSKY
Pri príležitosti Svetového dňa predčasniatok naše sestričky pripravili pre rodičov bábätiek malé darčeky purpurovej farby, pretože aj ich 💜 sú purpurové. Zároveň odovzdali mamičkám darčeky od občianskeho združenia Malíček vrátane osobných a povzbudivých odkazov od rodičov malých bojovníkov, ktorí si touto náročnou cestou už prešli. Za všetko srdečne ďakujeme! 💜💜💜
Krásnu tému pre vás pripravili naše kolegyne z Neonatologického oddelenia UNLP, Tr. SNP 1. Autorkou textu je staničná sestra Janka Senčáková. Fotografie vznikli vďaka Anke Pollákovej.