História Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice sa začala písať začiatkom 20. storočia, kedy predstavitelia mesta v roku 1902 naliehali na predstaviteľov Uhorského štátu, aby sa začalo s výstavbou štátnej nemocnice. Uhorský štát túto požiadavku dlho odmietal, no opätovné rokovania so štátnymi orgánmi a petície zástupcov mesta Košice prispeli k tomu, že v roku 1913 minister vnútra J. Sándor podpísal súhlas na výstavbu Štátnej nemocnice v Košiciach so 600 posteľami.
24. júna 1924 bola nemocnica slávnostne otvorená za prítomnosti ministra zdravotníctva prvej Československej republiky J. Šrámka a ministra pre správu Slovenska J. Kállaya. Jej prvým riaditeľom sa stal MUDr. Jozef Uram, syn slovenského národovca a spisovateľa Rehora Urama – Podtatranského. Bola najväčšou a najmodernejšou nemocnicou na Slovensku.
Vznik Pasteurovho ústavu
V roku 1928 sa kapacita Štátnej nemocnice v Košiciach zvýšila na 848 postelí. Pre závažný výskyt besnoty na východnom Slovensku bol pri štátnej nemocnici zriadený Pasteurov ústav pre antirabické ošetrenie osôb z krajiny Slovenskej a Podkarpatskej Rusi, kde sa vtedajšie zdravotnícke ústavníctvo nachádzalo v dezolátnom stave. Vznik tohto ústavu svedčí o tom, že Štátna nemocnica v Košiciach kráčala s európskym vedeckým trendom.
V období okupácie Košíc Maďarmi bol k štátnej nemocnici pričlenený bývalý Sociálny dom pre ortopédiu a realizovaná prístavba pre klauzulu rádových sestier – ošetrovateliek. Po oslobodení v roku
1945 vzrástol počet postelí na 918.
Zriadenie pobočky lekárskej fakulty
Najvýznamnejším medzníkom pre Štátnu nemocnicu v Košiciach a pre celé východné Slovensko bolo zriadenie pobočky Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Košiciach v r. 1948, čím sa Štátna nemocnica v Košiciach stala Fakultnou nemocnicou a výučbovou základňou pre budúcich lekárov. Bol to dôležitý krok k riešeniu veľmi zložitých zdravotníckych pomerov na východnom Slovensku, kde bol nielen nedostatok zdravotníckych zariadení, ale hlavne nedostatok odborných zdravotníckych pracovníkov, najmä lekárov.
V roku 1965 bola ukončená výstavba nového 100-posteľového infekčného pavilónu a začala sa výstavba polikliniky fakultnej nemocnice – Juh, ktorá bola ukončená v roku 1971. Medzitým (v r. 1967), sa začalo s výstavbou chirurgického monobloku a nového pavilónu pre tuberkulózu a pľúcne choroby, ktorý bol slávnostne odovzdaný do užívania v roku 1975 v prítomnosti ministra zdravotníctva Emila Matejička. Kapacita fakultnej nemocnice sa zvýšila na 1769 postelí.
Výstavba novej FNsP na Triede SNP
V tomto období sa začali stavebné práce na budove novej fakultnej nemocnice s poliklinikou na Triede SNP. 21. decembra 1973 bola uvedená do prevádzky budova polikliniky. Lôžková časť FNsP na Triede SNP bola otvorená v roku 1981. Medzi jej prvé oddelenia patrili interné, chirurgické, detské, gynekologické, ORL, kožné, ortopedické, neurologické a urologické s celkovým počtom lôžok 1071.
1. januára 1981 došlo k zlúčeniu FNsP na Rastislavovej 43 s FNsP na Triede SNP 1. Vzniklo tak zdravotnícke zariadenie s celkovou kapacitou 2850 lôžok. Tým sa zavŕšil zámer realizovať najmodernejšie liečebno-preventívne, výučbové a vedecko-výskumné centrum na východe Slovenska.
Spoločná história fakultných nemocníc
Komplex na Triede SNP tvoril funkčný celok, ktorý integroval liečebno-preventívnu, vedeckovýskumnú a pedagogickú funkciu. Priame stavebné spojenie priestorov polikliniky s lôžkovou časťou nemocnice umožnilo presun väčšiny diagnosticko-terapeutických výkonov do ambulantnej praxe a účelnejšie využívanie lôžkovej kapacity nemocnice. Nadväznosť na pracoviská Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vytvorilo ideálne podmienky pre pregraduálnu a postgraduálnu výchovu novej generácie lekárov.
„Stará“ FNsP bola pritom akousi matkou „novej“ FNsP a postupne sa z areálu na Rastislavovej presťahovali na Triedu SNP aj niektoré pracoviská.
Osamostatnenie nemocníc v roku 1986 trvalo bezmála 20 rokov
Po piatich rokoch spoločnej histórie sa FNsP na Rastislavovej opäť osamostatnila (1. januára 1986) a v roku 1993 bola pomenovaná na Fakultnú nemocnicu L. Pasteura. Súčasťou jej histórie bolo slávnostné otvorenie nového pavilónu ortopedickej protetiky v novembri 1996 a vznik centra pre liečbu drogových závislostí v zrekonštruovanej budove na Skladnej ulici v júni 1997, ako prvého lôžkového zariadenia tohto typu na Slovensku.
Vznik univerzitnej nemocnice
1. januára 2005 Fakultná nemocnica s poliklinikou na Triede SNP zanikla zlúčením s Fakultnou nemocnicou L. Pasteura Košice a o päť rokov neskôr (s účinnosťou od 1. júla 2010) zmenila svoj názov na: Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice. Rozhodlo o tom Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ štátnej príspevkovej organizácie podľa ustanovenia § 21 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 7 ods. 12 Zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení neskorších predpisov.
Používanie označenia „univerzitná nemocnica“ zvýraznilo jedinečné postavenie zdravotníckeho zariadenia medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vzhľadom na uskutočňovanie pregraduálnej a postgraduálnej výučby.
Autor: Mgr. Ladislava Šustová